ÚVOD

Mladosť  je  pohľad  späť  na  dobu detstva a odvaha vykročiť do nového neznáma. Detská  viera je vystavená  novému pohľadu. Čo sa človek naučil doteraz nie je zlé, ale musí sa prispôsobiť novému psychologickému stupňu. Musí to zodpovedať dokonalejšiemu rozumu.

Mladý človek, ktorý ako dieťa poznal len vieru svojich rodičov, teraz poznáva, že iní – priatelia, kolegovia zo zamestnania – žijú v iných   svetonázorových  pomeroch. Spoznáva nové svetonázorové alternatívy. A medzi týmito rôznymi pohľadmi  na svet a rôznym  chápaním života musí mať jeho vlastné presvedčenie svoje opodstatnenie. Musí poznávať argumenty za a proti, učiť sa hodnotiť a zvažovať. Učí sa na svet pozerať vlastnými očami. Musí sa prispôsobiť spoločenským normám  a novým situáciá m. To všetko kladie na neho vysoké nároky. Má však túžbu  po poznaní, po rozšírení svojich záujmov, ktoré sa môžu  stať  základom  trvalých záujmov na celý život, a to  vtedy, ak sa stanú zdrojom jeho uspokojenia.   Usiluje sa získané vedomosti  spojiť v zmysluplný  celok  a robí výber v hodnotách, ktoré sú mu odovzdávané.

Pre  mládež  v  období  adolescencie  je  jednou  z jej charakteristických čŕt sklon ku radikalizácii  názorov. Mladý  človek buď s obľubou zaujíma dogmatické stanovisko, alebo  prejavuje kritický  postoj. Druhou charakteristickou čŕtou je   doktrinárstvo – sklon tvoriť  myšlienkové konštrukcie a uznávať ich za isté, sklon prijímať unáhlené závery a všetko prijímať nekriticky. Treťou charakteristickou črtou je neobmedzená viera v rozum, čo sa prejavuje v túžbe po absolútnom  rozhodovaní. Poslednou charakteristickou črtou je idealizmus. Mládež s presvedčením tvorí koncepcie dokonalej skutočnosti.

V  období  adolescencie  sa  formuje  osobnosť  mladého človeka. Chápeme ju ako usporiadaný celok postojov získaných návykom a tendencií  v správaní  sa, ktoré  predstavujú pre neho spôsob, akým sa prispôsobuje prostrediu.

Pre  katechézu   je  toto  obdobie   významné  tým,  že doterajší náboženský postoj  podlieha kritickému hodnoteniu. Katechéta  sa  musí  preto   vyznačovať  iným  prístupom  ku katechizovaným,  používaním  priliehavých  metód, jazykových prostriedkov, udržaním disciplíny.

Pri rôznych spôsoboch aktivizácie (napr.rozhovor, beseda…) katechéta   spoznáva problémy, s ktorými katechizovaní žijú. Je to veľmi  dôležité, pretože  slovo, ktoré  sa  nezaoberá problémami, ktoré si oni viac alebo menej vedome kladú, nebude prijaté.

Predmetom  katechézy  sú  tie isté  náboženské pravdy, ktoré už boli   predstavované v doterajších etapách katechizácie. Ale teraz mládež postrehne  iné aspekty právd viery,  nájde  ich  rozšírené,  zoznámi  sa  s ich vzťahom k aktuálnym  životným  situáciám.  Katechéta  musí  so všetkou starostlivosťou predkladať aj  rozumové odôvodnenia  viery, aby katechizovaní pochopili a presvedčili sa, že viera má  aj rozumové opodstatnenie.

Katechéza musí ukazovať mládeži  zmysel života, musí sa sústrediť na  skutočnosti,  ktoré  spôsobujú  adolescentovi najviac starostí, ako je zmysel telesnej existencie, láska a rodina, spravodlivosť a pokoj. Má viesť k voľbe, k vedomému a dobrovoľnému rozhodnutiu sa pre vážne prežívaný kresťanský štýl  života. Pritom  si  však  katechéta musí  uvedomiť, že nevychováva  z mladého  človeka  teológa, ale  veriaceho človeka, ktorý žije kresťanským životom, ktorý  chce prichádzať k viere na základe vlastnej zodpovednosti, túži získať živý a  osobný vzťah k Bohu.  Katechéza musí  viesť preto k zosobneniu viery.

Katechéza sa stáva príjemnou a  plodnou, ak sa podarí z účastníkov vytvoriť   skupinu rovesníkov. Veľký počet mladých v skupine však túto možnosť narúša, preto je ideálne vytvárať  skupinky  z  10-15  žiakov,  maximálne však  z 34 žiakov.

Rozhodnutie pre napísanie záverečnej práce na danú tému vzišlo z vlastnej osobnej skúsenosti prerodu “viery rodičov” na vlastné rozhodnutie sa pre Boha. Vo veku,  pre ktorý sú charakteristické vyššie opísané skutočnosti, som  stál pred mnohými nezodpovedanými  otázkami  a nevyjasnenými pochybnosťami. Čas prerodu viery ma nútil pýtať sa: Existuje vôbec  Boh a  jeho stvoriteľské dielo, keď  sa nám v škole ponúkala  iná  teória,  ktorá  mnohým  spolužiakom a učiteľom vyhovovala a  podľa všetkého s ňou aj súhlasili?  Má  význam chodiť do kostola, konať skutky  lásky k blížnym, postiť sa, byť dobrým?  Hľadal  som  odpoveď u  priateľov,  kňazov, v knihách.  Vďaka Božej  milosti podarilo  sa ju  nájsť. Preto táto práca  chce byť pomôckou  tým, ktorí podobným  spôsobom hľadajú a chcú nájsť seba samých vo svojom rozhodnutí sa pre Pána. Práca ponúka pohľad vedy na dielo stvorenia v súlade s biblickou  správou  ako  je zachytená v knihe Genezis a myšlienky ku jednotlivým dňom, ktoré vzišli zo zamyslení nad zapísaným Božím slovom, ktorého krása a sila sa prejavuje aj v tom, že  každého veriaceho človeka   oslovuje  rôznym spôsobom. Žiada sa však “zájsť na hlbinu” (porov. Lk 5,4-11).

Druhá časť práce, metodický list, má byť akýmsi východiskom pre pochopenie katechézky o  diele stvorenia a rozšírením obzoru poznania  skutočností týkajúcich sa vzniku sveta.


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: