KATECHÉZKA

Téma katechézy: Stvorenie sveta očami vedy a Biblie

Cieľ: a/ náučný:   Veda a viera sa navzájom dopĺňajú

b/výchovný: Láska a obdiv ku Stvoriteľovi a stvoreniu

Pomôcky: Biblia (kniha Genezis), plagát Dielo stvorenia (Príloha č.1), CD prehrávač s relaxačnou hudbou, gitara

1.1 Antropologický vstup

Predstavme si, že sme v kozmickej lodi, ktorá letí rýchlosťou 300 000 km/s, teda ako svetlo. Za 1,3 sekundy sme na Mesiaci. Po ôsmich minútach preletiac asi 150 mil. kilometrov, necháme  za sebou Slnko a po šiestich hodinách letu šialenou rýchlosťou  stretneme najvzdialenejšiu planétu Pluto.

Naša slnečná sústava, ktorú sme práve opustili, patrí do obrovského zoskupenia  hviezd,  nazvaného Mliečna cesta alebo Galaxia. Večerami ju vidíme na oblohe ako dlhý pás, na ktorom vidno hviezdy len ako svetielkujúci prach. Prvá jasnejšia hviezda, ktorú  postretneme v Galaxii, je Alfa Centauri. Dostaneme sa k nej viac-menej za štyri  svetelné roky. Svetelný rok je vzdialenosť, ktorú preletí svetlo za jeden rok rýchlosťou 300 000  km/s. Za minútu svetlo preletí 18 mil.km, za deň 25 920 000 000 km. Keď toto  číslo vynásobíme počtom dní v roku, dostaneme závratnú vzdialenosť 9 460 800 000 000 km, ktorá predstavuje jeden svetelný rok.

Letiac cez Mliečnu cestu, stretneme tam hviezdu  iba každých 5 svetelných rokov. A kedy by sme ich stihli všetky navštíviť, keď ich je vyše 100 miliárd? Za Mliečnou cestou je iná galaxia, ale treba tam letieť 2 milióny svetelných rokov. A bolo by treba ďalších 360 miliónov svetelných  rokov, aby sme  dosiahli supergalaxiu v súhvezdí Herkula. Táto  supergalaxia sa skladá  z viac než 10 000 galaxií a každá z nich má  miliardy hviezd…

A vedci usudzujú, že vo vesmíre sú ďalšie miliardy galaxií.

Pred týmito skutočnosťami zostávame s údivom a pokorou stáť.

1.2 Kerygma (oznámenie)

Sv.Ján apoštol hovorí, že Boh je Láska (porov. 1Jn 4,8). Táto láska Boha sa prejavila v tom, že z ničoty priviedol k bytiu stvorenstvo, aby malo účasť na jeho blaženosti. Boh je nesmierny, a preto aj jeho dielo je úžasné, hodné obdivu a oslavy.

1.3 Didaskália (vysvetlenie)

Keď sa chceme zamýšľať nad dielom stvorenia, musíme si uvedomiť najprv aký je pohľad vedy a aký je pohľad viery.

Veda spočíva  v tom, že kriticky skúmame hmotný svet a jeho zákony. Výsledky  tohto skúmania tvoria potom fyziku, chémiu, astronómiu atď. Na spoznávanie sveta môže človek používať rozličné prostriedky, ako sú inteligencia, pokusy, matematické výpočty, vedecké prístroje a pod. Pomocou týchto prostriedkov spoznávame ako je svet  zostavený a akými zákonmi sa riadi. Už svojim okom môžeme celkom dobre poznať svet.   Ale mikroskopom ho poznávame oveľa lepšie! A elektrónovým mikroskopom ešte   lepšie. Predmet, ktorý skúmame, je vždy ten istý, ale môžeme ho poznať stále dokonalejšie. V tom spočíva veda.

Viera sa opiera o poznatky, ktoré nám zjavuje  priamo Boh a On k tomu nepotrebuje ani naše pokusy, ani vedecké prístroje. Toto poznanie na základe Božieho zjavenia má nadprirodzený charakter.

Sväté Písmo tvorí zapísanú časť Božieho zjavenia. Keďže jeho hlavným autorom je Duch Svätý – Boh, nemôže sa mýliť, preto aj opis stvorenia musí byť pravdivý. Tu si však musíme uvedomiť, že hlavným cieľom Sv. Písma nie je vedecká  pravda vo vyššie uvedenom zmysle, ale predovšetkým základná  pravda, ktorá sa ako súvislé posolstvo  tiahne dejinami Starého a Nového zákona – uskutočnenie Božieho plánu lásky, ktorý sa po páde prvých ľudí deje skrze vykupiteľskú smrť a zmŕtvychvstanie Božieho Syna.  Tejto základnej pravde je podrobený aj vonkajší historicko-prírodný obal, ktorý je vkladom  ľudského autora Sv.Písma. Ten v ňom zanechal vedomosti, obraz sveta,  životný pocit ľudí, pre ktorých písal a medzi ktorých aj sám patril. Z toho vyplýva, že v

Písme musíme hľadať predovšetkým náboženský zmysel textu.

1.3.1. Big bang (Veľký tresk)

Moderná veda o prírode nezvratne dokázala, že náš svet sa vyvíjal na základe evolučného princípu. To znamená, že aj proces stvorenia musíme chápať ako spontánny proces vyvolaný jediným prvotným aktom – tzv. big bangom.

Pri takejto interpretácii Boh na začiatku prostredníctvom jedinej silovej   interakcie stimuloval prvotnú dynamiku a ustanovil presné „začiatočné“ podmienky. Cieľom toho všetkého bolo objavenie sa bytosti obdarenej rozumom a slobodnou vôľou v určitej etape vývoja.

1.3.1.1 Začiatok sveta (Gn 1,1-2)

Svet, ktorého ako človek je  každý z nás súčasťou má začiatok. Je to všemohúca vôľa Boha. On, Pán, tvorí svet z ničoho. Tajomný, mocný Boh, od ktorého všetko pochádza (porov. Jn 1,3). On stvoril aj pozemský svet, vnímateľný zmyslami, aj svet nebeský, nadprirodzený.

Zem  bola  na  počiatku  iba  hmotou  bez  života, lebo chýbali tvory. Duch Boží sa vznášal nad vodami. Voda znamená život. Všade je ticho, ale chystá sa ohromný dej. Boh má  všetko pod kontrolou a všetko riadi. Začína to bublať. Voda nie je úplne pokojná . Má v sebe silu. A Boh dá tu silu do pohybu. On začne život.

Boh akoby si pripravoval materiál, všetko aby bolo v najlepšom poriadku. Vládne ticho. V pripravenej hmote je už skrytý život, pohyb. Duch Boží to má pod kontrolou – dobrodružstvo s človekom sa môže začať.

1.3.2 Prvý deň

Biblia hovorí, že v prvý deň bolo oddelené svetlo od tmy. Podľa vedeckého scenára bol po veľkom výbuchu  prvým fenoménom vznik žiarenia a jeho oddelenie od  látky. Pri Veľkom výbuchu sa  zrodil obrovský  počet základných častíc nášho sveta a   ich tzv.antičastíc. Ich zaujímavou vlastnosťou je to, že pri vzájomnej zrážke  anihilujú,

tj.miznú z látkovej formy a vysielajú do okolia kvanty elektromagnetického žiarenia. To  je  práve ono „svetlo“ spomínané v knihe Genezis. Keďže pri generovaní vznikol rovnaký  počet častíc ako antičastíc, všetká hmota by sa premenila na žiarenie. Fyzikálne konštanty boli však tak dobre naprogramované, že po anihilácii z každej  miliardy častíc sa jedna zachovala pri živote. Keby ich zostalo viac, v neskoršom  veku by  vznikli príliš  veľké slnká, ktoré by vyžiarili svoju energiu za veľmi krátky čas. Keby ich bolo menej, boli by to príliš malé útvary, takže  by sa v nich nemohla zapáliť termojadrová reakcia, takže by vôbec nemohli svietiť.  Ani v jednom, ani v druhom  prípade by  sa svet nemohol stať domovom pre živé bytosti.

1.3.2.1 „Buď svetlo!“ (Gn 1,3-5)

Svetlo vyvoláva a dáva pocit niečoho príjemného, pocit istoty. To, čo chcem  spoznávať, sa mi vo svetle stáva jasným. Boh oddeľuje svetlo od tmy, oddeľuje jasné a príjemné od tmy a chladu, aby bolo jednoznačne zrejmé, čo je dobré. Boh má svoj plán lásky, a pretože je najvyššie Dobro, aj tento plán je pre stvorenie najväčším dobrom. Ukazuje nám cestu, čo si máme vybrať. Dáva nám poznanie pravdy – svetlo. Pravda pochádza a môže pochádzať len od Neho.

1.3.3  Druhý deň

Oddelenie vôd podľa vedeckého scenára môžeme chápať ako oddelenie vodíka  (nie vody, lebo tá ešte vôbec nebola) od hélia a žiarenia. Žiarenie predstavovalo pre elektricky nabité jadrá vodíka neprekonateľný tlak proti tendencii k zhlukovaniu, tj.k  vytvoreniu „suchej“ zeme. Keď však teplota vesmíru klesla na potrebnú hodnotu, všetky vodíkové jadra si z okolia  pribrali po jednom záporne nabitom elektróne (bolo  ich tam presne toľko, koľko ich bolo treba na úplnú “neutralizáciu“). Ako elektricky neutrálne častice už boli voči žiareniu neaktívne,  pretože  žiarenie  ako elektrické pole na neutrálnu časticu nepôsobí. Oddelili sa od žiarenia a pôsobením gravitačnej sily sa otvorila cesta k zhlukovaniu a k vzniku „suchej“ zeme.

1.3.3.1 „A Boh nazval oblohu „nebom“. (Gn 1,6-8)

Obloha je krásna, modrá , čistá a dáva pocit slobody a voľnosti.

Bolo viac druhov vôd. Bolo veľa možností pre uskutočnenie života. Existuje  priestor od Slnka k našej Zemi. Taktiež  priestor od našej  Zeme do nekonečného sveta vesmíru. Boh si však zvolil práve našu Zem na uskutočnenie svojho plánu dejín spásy. Našu krásnu, modrú planétu.

Boh nazval oblohu „nebom“. Je krásny vo svojej dobrote a láske. On vie, prečo jej dáva také meno – chce na nej urobiť  miesto  šťastia  stvorenia  so  svojím  Stvoriteľom. Miesto lásky a priateľstva človeka s Bohom. Miesto, ktoré neskôr Kristus pri svojom  vyučovaní nazýva Božie kráľovstvo (porov. Lk 17,21).

1.3.4 Tretí deň

V  treťom dni stvoril Boh suchú zem a rastlinstvo. Alebo skôr by sme povedali, že sa vytvorili reálne podmienky pre vznik suchej zeme a rastlinstva. Nevieme ešte ako  vznikol život,  ale veda  pozná dosť dobre tzv.autokatalytický proces, tj.proces, pri ktorom chemická reakcia prebieha tým rýchlejšie, čím je už viac vyprodukovanej látky.

V etape vzniku galaxií boli v nich už prítomné okrem vodíka hélia aj ďalšie chemické prvky, medzi ktorými mohli prebiehať chemické reakcie. Reakcie  prebiehali vedľa seba a ich komplex už mohol vyprodukovať  autokatalýzu, ktorá je nevyhnutným východiskom k oživeniu mŕtvej hmoty.

1.3.4.1 „A Boh nazval sucho „zemou“…“ (Gn 1,9-13)

Zem – zemeguľa, možno jediná vo vesmíre, na ktorej začína život. Najprv rastliny, pokrm pre vyššie živočíchy a aj pre človeka. Tráva, rastliny, stromy, to všetko nesie v sebe semeno – zárodok života, ktorým sa zachovávajú jednotlivé druhy.

Boh tvorí tak, aby život, ktorý dáva, bol zachovaný. Dáva semenu životodárnu silu. A potom On už nemusí „zasahovať“ – evolúcia. Boh je ten začiatok, od ktorého potom už veda môže skúmať vývoj podľa druhov. On nechce, aby svet bol jednotvárny, chce pestrosť, a preto dáva semeno pre mnoho druhov a pre vývoj im stanovuje poriadok.

Na Zemi Boh uskutočnil život, aby ho dal zo seba aj stvoreniu. Boh je  jednoduchý, a preto dáva jednoduchý poriadok, ktorý najlepšie umožní život na našej  planéte. Evolúcia nie je proti Bohu, lebo pochádza od  Neho. On dal poriadok, zákony a všetko z jeho vôle musí ísť. Tak to bolo najlepšie.

1.3.5 Štvrtý deň

V centre štvrtého dňa bolo stvorenie Slnka. S ním sa spomína aj stvorenie Mesiaca, čiže môžeme povedať, že ide o vznik našej slnečnej sústavy.

Aby mohol vzniknúť život a neskôr aj človek, bola potrebná práve tak lokalita, aká sa vytvorila, tj.Slnko vhodnej veľkosti (aby nielen svietilo, ale aby svietilo aj dostatočne dlho, aby sa stačili pripraviť podmienky pre život), vhodná planéta (každá  iná veľkosť a zloženie Zeme by životu na báze uhlíka – a iný  asi  nie  je  možný -nevyhovovali) a dokonca aj vhodný mesiac (keby bol väčší ako je, suchá zem by sa pri prílive zalievala a keby bol menší ako je, nestačil by stabilizovať zemskú os, takže Zem by sa nebezpečne kolísala).

1.3.5.1 „A učinil Boh dvoje veľkých svetiel…“ (Gn 1,16)

Dve svietiace gule, ktoré sprevádzajú našu Zem. Gule svietia, ale pre dni vybral Boh väčšie svetlo. Mesiac, ten iba odráža slnečné svetlo. Dní bude viac, noc je len jedna. Mesiac  svieti,  ale jeho svetlo nemá takú intenzitu ako Slnko.

Večné svetlo, Boh, nám žiari tu na Zemi iba odbleskom. Poznávame ho vierou.  Tam vo večnosti, počas dní, ktorých bude viac, tam bude väčšie svetlo. Boh sám bude žiariť svojou slávou, keď ho uvidíme z tváre do tváre.

Slnečné lúče aj hrejú. Mesiac iba  svieti. Aby som bol „slnko“, musím hriať. Ten druhý vedľa mňa to musí pocítiť. Som „slnko“ a energiu získavam od „Slnka“. Ako Mesiac odráža svetlo a svieti v tme, aj ja môžem odrážať svetlo večnosti v tme. Som  kresťan a mám vládnuť v tme. Vo svetle môjho príkladu, ktoré je odrazom Kristovho  svetla, by  sa v tme malo dať kráčať k večnosti.

Neostáva však všetko len na „Mesiaci“. Má  pomoc – „hviezdy“. K blížnemu, príbuznému,  som ja najbližšie, a tak musím najviac svietiť. Ostatní ľudia sú „hviezdy“, môžu pomôcť.  „Mesiac a hviezdy“ skrášľujú noc – ľudia na nich pozerajú, dvíhajú k nim  hlavu. Pozerajú na mňa, na kresťanov. Musím, musíme svietiť.

1.3.6 Piaty deň

V piatom dni Boh stvoril rôzne druhy vtáctva a vodného zvieratstva.

Podľa poznatkov súčasnej vedy môžeme povedať, že Boh zabezpečil vznik veľkého množstva rozličných druhov zvierat. Nie však priamym stvoriteľským aktom,  ale obdivuhodne na základe evolučného princípu. Boh prenechal kompetenciu v oblasti   vzbudzovania nových druhov samotnému živému tvorstvu. Všetky informácie o stavbe jednotlivcov daného druhu sú zakódované v univerzálnych „génoch“, spoločných pre celý živý svet (vrátane človeka), čím je zabezpečená relatívna stabilita daného druhu.  Vznik nového jedinca odlišných znakov a vlastností je možný tak, že gény sa vplyvom rozličných vonkajších činiteľov menia, čím vznikajú „mutanty“ ako zárodky nového   druhu. Ak obstoja v konkurencii, zostanú, ak nie, vyhynú.

1.3.6.1 „Hemžite sa, vody, množstvom živých tvorov…“ (Gn 1,20)

Vody – priestor, kde vzniká život. Je plný pohybu.

Zem, určená pre život, je napĺnená živými tvormi. Nie sú to sochy, figúrky, ale  neustále sa pohybujúca a vyvíjajúca sa masa, množstvo, ktoré sa nedá spočítať.

Sú stvorené živé tvory. Dýchajú, hýbu sa, cítia, rozmnožujú sa. Okrem nich sú   privedené k bytiu aj „okrídlené“ tvory, ktoré môžu „lietať“, vznášať sa. Anjeli. Majú  vzťah k ľuďom. Sú poslami medzi Bohom a ľuďmi. Sú Božími služobníkmi a chránia ľudí. Sú vo vzťahu k ľuďom, ale nie sú ľuďmi. Majú k Bohu bližšie. Sú s Ním v nebi. Vidia Ho z tváre do tváre. My sa  k nim pridávame a spievame: „Svätý,svätý, svätý…“.

1.3.7 Šiesty deň

Život sa rozšíril o suchozemské zvieratá a človeka.

Na  základe príslušných textov v knihe Genezis môžeme prísť k pravdepodobnému   záveru, že telesná „schránka“ človeka mohla vzniknúť vývojom: „Potom Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka…“, ale na to,  aby človek nadobudol aj duchovnú sféru, bol potrebný priamy zásah Stvoriteľa: „…a vdýchol do jeho nozdier dych života, a tak sa stal človek živou bytosťou.“ (Gn 2,7)

Aj pravda  viery (De fide) k tejto skutočnosti hovorí, že prvých ľudí stvoril Boh: a  to čo do duše bezprostredne a čo do tela aspoň sprostredkovane.

1.3.7.1 „A stvoril Boh človeka na svoj obraz…“  (Gn 1,27)

Stvoriť, znamená urobiť z ničoho. Od Boha pochádza myšlienka na človeka. Ten   bol možno stvorený  ako tridsaťročný mladý muž, má ruky, nohy, celé  telo. Ale má tiež, a to predovšetkým, dušu a duchovný svet.

Človeka urobil Boh na svoj obraz, podľa seba.  A On je Láska. Tým ho povýšil  medzi tvormi. Je nad všetkým tvorstvom na zemi, pretože sa najviac svojim postavením  a poslaním podobá Bohu – má rozum a slobodnú vôľu a je pozvaný k láske. Podobá sa Bohu, ale je menej  ako Boh, je iba stvorením a na to nesmie zabudnúť.

Človeka vlastne predstavujú dve osoby – muž a žena. Dve samostatné osobnosti, z ktorých každá má svoj vlastný svet. Až ich vzájomné spojenie a dopĺňanie sa vytvára celého človeka. Len on a len  ona. Súhra obidvoch, pochopenie medzi nimi, úcta jeden  k druhému. Je to tak dobré, že sú tak odlišní, lebo Boh, Pravda a Múdrosť, to chcel. Ich zväzok je naveky, aj  keď po smrti „sa ľudia neženia, ani nevydávajú“ (porov. Mt 22,30). Boh v ňom pomáha sviatostnou milosťou. S ňou to ide.

1.4 Parakléza (ovplyvnenie)

Sväté Písmo hovorí, že po ukončení diela stvorenia „Boh videl všetko, čo bol učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ (Gn 1,31)  Muselo to byť dobré, lebo naša Zem a celý vesmír sú dielom a darom lásky Boha svojmu stvoreniu. Stvorenie mu za to vzdáva  chválu a oslavu: „Požehnaný si,  Pane, na nebeskej oblohe, hoden chvály a slávy na veky.“ (Dan 3,56)

Dielo  stvorenia  je  smerovkou  ukazujúcou na svojho Stvoriteľa.

Svetového botanika Carla Linného našli raz v laboratóriu na kolenách. Mal pred  sebou mikroskop  a niekoľko  exemplárov hmyzu. Na otázku prečo kľačí,  odpovedal: „Prešiel tu predo mnou večný Boh, nesmierny,  vrcholne múdry a všemohúci. Tvár som  mu síce nevidel, ale už záblesk jeho svetla v týchto malých tvoroch ma ohromil a naplnil  úžasom.“  Hľa, vyznanie viery  človeka – vedca, u ktorého si veda a viera neprotirečili, ale sa navzájom v súlade krásne dopĺňali.

1.5 Mystagógia (zjednotenie)

Všetky tieto úžasné skutočnosti nám otvárajú ústa, aby sme so sv.Františkom Assiským, veľkým obdivovateľom krásy stvorenia, spievali Pánovi na chválu:

Vďaka Ti, Pane

C              e       F         G         C e

1.    Vďaka Ti, Pane, za všetko stvorenie,

a G    F    e     a    d              G

dávaš ho nám pre naše spasenie.

C             e       F       G       C

Chválime Ťa za brata nášho Slnko,

a   G F   e    a   d                G

Za jeho svetlo, teplo, žiarenie.

C            e       F        G     C

Vďaka Ti aj za sestru našu Lunu,

a   G  F     e  a  d         G     C

Ktorá nám dáva tmy osvietenie.

a   f      C              d            G         C

R: Nedajú zblúdiť na tmavých cestách žitia,

a f         C               d      G      C

Ale nám svietia a k cieľu vedú nás.

2.    Vďaka Ti, Pane, za všetko stvorenie,

dávaš ho nám pre naše spasenie.

Vďaku Ti vzdáva každý kvet na lúke,

Každý strom v lese, veď si ho stvoril.

R: Aj my hoc hriešni sme, ďakovať Ti chceme

Za všetky dary a všetko vôkol nás.


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: