Cesta učiteľov

Autor: Matej Babčák

Úvod

Denne máme príležitosť zahľadieť sa do Ježišovho života. Ozýva sa v  chrámoch pri svätých omšiach, keď sa číta evanjelium a sprítomňuje sa nejaká epizóda z jeho života.

Dnes sme sa zišli, aby sme sa pokúsili urobiť rekonštrukciu posledného úseku Ježišovho života pred vydaním najväčšieho dôkazu lásky k človeku a v priesečníku ľudských i mojich osobných dejín života.

Tu sme ako učitelia, ktorým bola zverená výchova mladej generácie a chceme si uvedomiť zodpovednosť za to, ako ju zvládame. Či dokážeme dnešnej mládeži ukázať cestu k Bohu.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

I. zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,…

Pri pohľade na tých, ktorí odsúdili Ježiša Krista, nemožno vidieť len priamych strojcov tejto myšlienky: židovskú veľradu, Piláta a zmanipulovaný zástup ľudí.

Ježiš dáva svoj život dobrovoľne za všetkých ľudí. Voči jeho Láske každý človek vyjadrí v jednotlivých situáciách života svoj postoj.  Je tu prítomné svojím spôsobom celé ľudstvo. Teda lekári, inžinieri, politici, umelci, robotníci i my učitelia s našimi žiakmi, ja i ty.

Aj my učitelia podliehame pokušeniu, že z našich postojov zaznieva: Ukrižuj ho! Toho, čo vstupuje do nášho svedomia, aby nám pripomenul chyby, omyly, hriechy. Veľakrát stačí tak málo, aby sme ukázali svetlo mládeži a neurobíme to.

Stane sa, že odsudzujeme našich žiakov. Sú nevychovaní a obviňujeme rodičov, sú náladoví a nevedia ovládať svoje city, nezodpovední. Vyhovárame sa, umývame si ruky pred vlastnou zodpovednosťou ako Pilát pred Kristom.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

II. zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,…

Ježišov kríž to nie sú len dva skrížené trámy dreva. Je to aj prejav jeho lásky nezutekať od zverenej úlohy. V ťažkej situácii je prirodzené cúvnuť, zutekať. Denne sa o tom možno presviedčať pri školskej tabuli počas odpovedí žiakov. Nepripravenosť je toho dôkazom a zlá známka výsledkom. Aj my učitelia v ťažkostiach neraz cúvneme, ba aj klesáme do bahna zbabelosti. Koľkí z nás utekajú za atraktívnejším zamestnaním, lebo tam sa viac odmeňuje ?! Zahadzujeme talent viesť mládež, lebo je to spojené s krížom námahy, odsúdenia, nepochopenia, starosti.

Chceme sa učiť od Teba, ako vziať na svoje ramená nepríjemné stránky učiteľského povolania a niesť ich odovzdane do vôle nebeského Otca.

Prehliadame príležitosti napomenúť malomyseľných žiakov k zmysluplnosti získavania  vedomostí, k zápasu so svojou povahou i slabou vôľou z obavy, že by na nás z ich strany doľahla nepríjemná poznámka. Nechceme viac utekať od svojho kríža. Preto sme tu.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

III. zastavenie: Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,…

Ježišov pád nie je dôsledkom zlého rozhodnutia. Je výsledkom ľudskej brutality, spôsobenej oslepenosťou hriechu.  I keď človek je schopný obdivuhodných možností, predsa je tu hranica, kde možnosti končia. Ježiš v Getsemanskej záhrade prestáva používať nadprirodzené schopnosti až do svojho zmŕtvychvstania. Stáva sa človekom so všetkými obmedzeniami. Začína sa na ňom uplatňovať zákon hriechu, ktorý berie na seba z lásky k človeku. Nevládze – padá.

Sme ľudia obmedzených možností! My však padáme aj pri tlaku malých pokušení. Aké sú pády nás, učiteľov? Niektorí padajú do bahna nemravností, a preto už nemôžu povedať mladému človeku: „Ži tak, ako ja!“ Ostáva už len málo účinné slovo, odtrhnuté od prameňa čistého života. . Druhí padajú do omylov rozličných náuk, a tak ich názory na život nevedú mládež ku krajšiemu životu. Privádzajú do duchovnej biedy. Iní zase stratili zdravú súdnosť. Vedia vysvetliť logiku matematiky, ale nie logiku svedomia.

Pane, zdá sa mi, že uvažujem o svojich kolegoch a ľahko môžem prehliadnuť svoje pády. Pane, pomôž mi vidieť svoj pád v živote a hlavne nezmalomyseľnieť, ale pri pohľade na Teba využiť príležitosť k ľútosti.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

IV. zastavenie: Pán Ježiš sa stretáva so svojou matkou

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,…

Na tomto svete sa nikdy nedozviem, čo Ježiš prežíval, keď sa v tomto životnom úseku stretol so svojou Matkou.  Neprehovoril však ani jediné slovo. Nebola toho hodná? Kedysi, keď ešte bol oslavovaný, poslal jej odkaz, lebo mu ktosi povedal, že ho čaká: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?! Tí, čo plnia vôľu nebeského Otca.“ Ona ju plní aj v tejto chvíli. Hoci bez slov. Niekedy  výraz tváre dokáže byť výrečnejší než slová.

Aj my učitelia stretávame matky na svojich životných cestách. Tá prvá bola naša vlastná, cez ktorú nás Boh povolal k pozemskému životu. Keďže nás učila aj pravdám viery, teda aj večnému životu. To jej ústami si povedal: Existuje Boh, jestvuje Božia spravodlivosť. Ži tak, aby som sa za teba nehanbila. Avšak stretávame aj matky svojich žiakov a neraz im nerozumieme. Aké sú neraz nepochopiteľné reakcie matiek našich žiakov na naše informácie o ich synoch a dcérach! Dokonca sú aj matky, ktoré sa vôbec nezaujímajú o vlastné deti. Budúcnosť ich detí je im ľahostajná. Sú to matky skoro bez srdca.

Daj nám, Pane, odvahu priblížiť sa k týmto matkám a keď už zlyhá každá rozumná argumentácia, nech nám ostane aspoň láskavý pohľad. Snáď milosťou Božou v nej spoznajú Ježišovu tvár.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

V. zastavenie: Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,…

Azda ťa Šimon Cyrenejský nikdy nepočul hovoriť, keď si kázal? Nevidel tvoje zázraky, ktorými si fascinoval zástupy? Nevieme, lebo sa nič o tom nepíše v evanjeliách.

Pisateľ tohto evanjeliového príbehu len poznamenáva, že ho museli prinútiť niesť kríž. Zdokumentoval nám, že možno pomáhať aj bez lásky. Teda bez zásluh.

Pane, aj my sa neraz ocitáme pred krížom svojich žiakov. Nevedia niesť dôsledky hriechov svojich rodičov. Ozýva sa to v génoch, zlozvykoch. Napomenutia, ktoré štedro rozdávame, sú neúčinné, a tak to ponechávame napospas sveta. Namiesto toho, aby sme sa priblížili a medzi štyrmi očami ponúkli diskrétne riešenia, ktoré ukazujú východisko z ťažkej životnej situácie, stojíme mĺkvo a vyhovárame sa, že nás za to neplatia. Stáva sa, že prehliadame i príležitosti napomenúť malomyseľných k zmysluplnosti získavania vedomostí, k zápasu so svojou povahou, slabou vôľou z obavy, že by na nás doľahla z ich strany nepríjemná poznámka.

Odpusť nám, Pane,. A pomôž nám pochopiť vážnosť tejto chvíle, aby sme sa na Šimonovi poučili. Chceme byť tvojimi žiakmi. Aby sme mohli byť súcimi učiteľmi.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

VI. zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,…

Súcit je jeden z nádherných prejavov lásky. Pravda, ak je súcit pravý. Falošný súcit ešte viac lásku zohyzdí.- Na Krížovej ceste Ježiša neboli len zlí ľudia. Okrem Márie, Ježišovej Matky, bolo aj niekoľko statočných ľudí. Medzi nimi sa vynímala Veronika. Jej odvaha vkročiť do ťažkej životnej situácie je obdivuhodná.

A naša? Mnohých nepríjemných životných situácií sa bojíme. Čo povie na to náš nadriadený? Je nepríjemné  napomenúť žiaka , kolegu, lebo by nám mohli uštedriť urážky, posmech, nebodaj niečo horšie. Neraz prestávame vnímať aj svoju zbabelosť. Je tu príležitosť priblížiť sa ku Kristovi, lebo on stojí za pravdou. Jeho odtlačok našej vernosti voči tebe bude obdivuhodný, keď po rokoch pri stretnutí s bývalým žiakom sa nám dostane satisfakcie, že i keď naše napomenutia boli nepríjemné, predsa boli užitočné.

Pane, prosíme ťa o odvahu vkročiť a priblížiť sa k tebe cez nepríjemné situácie svojho povolania, aby sme aspoň na chvíľu poutierali Tvoju tvár, zašpinenú hlúpymi názormi, predsudkami, zlomyseľnosťou a nevedomosťou.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

VII. zastavenie: Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,…

Padnúť je ľahké,  ťažšie vstať. Už nevidieť Šimona z Cyrény, Ježiš je znova pod krížom. Čo sa vlastne stalo? Azda Šimon zutekal pri prvej príležitosti? .

Ježišu, my padáme pod ťarchou svojich pokleskov, ale padajú aj naši žiaci. Neochota sa učiť, rafinovaným spôsobom získavať dobré známky, zastierať zlobu, to sú situácie, ktoré nás odsudzujú žiť v poníženej úlohe spoločnosti. Za neprítomným pohľadom žiaka môžeme tušiť bujnú fantáziu, ktorá konšpiruje udalosti z prezeraného časopisu s nádychom zmyselnosti a pokúša ho realizovať.

Pane, pomôž nám vkročiť a ponúknuť niečo krajšie, čo dvíha k nebesiam.

Poučení Tvojím príkladom aj my sa usilujeme byť tvorivou zložkou spoločnosti, ktorá velí do útoku k napredovaniu za vytýčeným cieľom časným i k večnému.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

VIII. zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,…

Nárek žien na Ježišovej bolestnej ceste je síce sym­patický, ale iba povrchný človek prehliadne jeho po­zadie. Ježiš vníma tento rozmer ľudskej biedy. Neza­hriakne plačúce ženy,  no poučí ich: “Plačte nad sebou a nad svojimi deťmi.”

Vie veľmi dobre, že ich hriechy sú príčinou jeho od­súdenia …

Iba vtedy možno hovoriť o vernom nasledovaní Krista ako učiteľa, keď neprehliadneme príčiny zlo­by.

Dnes mnohí nariekajú nad finančnými problé­mami v školstve. Zaiste, bez peňazí sa ťažko tvorí, ale bez poctivej výchovy sú všetky peniaze zbytočne vyhodené von oknom. Aký je úžitok zo vzdelaného zločinca ? Ísť na koreň problémov, neznamená obviniť len zlyhanie rodičov. Je potrebné hľadať seriózne riešenie! Neje­den učiteľ by mohol svojím zdravým stimulom dať impulz svojmu študentovi ku krajšiemu životu.

Okrem toho je potrebné mobilizovať verejnú mienku k zdravým postojom života. Nenariekať nad súčasnou situáciou, ale ukázať i na príčiny, ktoré je nutné odstrániť, aby z toho mala úžitok celá spoloč­nosť.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

IX. zastavenie: Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,…

Koľko tých pádov ešte bude?! Dôležité je iné, vi­dieť že Ježiš znova vstáva. To je odkaz, aby sme si ne­osvojili porazeneckého ducha.

Koľkokrát pracovné prostredie je nám príležitosťou k pádu. Nepodloží nám síce nohu, ale jazyk. Vraj som neprimerane prísny (á), náročný (á) a neviem, čo ešte. Nevidia moju lásku, ktorá ma ženie, aby som ich pripravil (a) do života. Znechucuje ma ich nechá­pavosť, preto padám. Nastupuje  smútok a sklamanie.

Ach, Bože, pomôž mi vstať, i keď to veľmi bolí a prenáša sa aj do môjho súkromia, rodiny. Inej mož­nosti, ktorá by bola dôsledným nasledovaním Teba, niet. Prosím o vytrvalosť a silu napredovať k cieľu ži­vota i ku krajšej perspektíve, ktorá mi zaručuje pre­sadzovať mravné hodnoty. Nech sa ich neobávam povzbudiť.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

X. zastavenie: Pánu Ježišovi zvliekajú šaty

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,…

Kde končí ľudská zloba?! Keby nebolo hraničné­ho bodu, ktorou je smrť, zdá sa, že by bola nekoneč­ná. Nestačilo, že ťa nespravodlivo odsúdili, zbičovali, naložili na Teba kríž. Rozhodli sa Ti zobrať ešte aj česť. Bez šiat nech Ťa vidí Matka i nepriatelia.

Už sú spokojní? Veru nie! Ľudská dôstojnosť je hodnota, ktorú dostal človek od svojho

Už sú spokojní? Veru, nie! Ľudská dôstojnosť je hodnota, ktorú dostal človek od svojho Stvoriteľa. Šliapať po nej, znamená urážať Boha. Móda v ob­liekaní nás i žiakov neraz odhaľuje, akí sme plytkí, ľahkomyseľní a krátkozrakL Skutočné bohatstvo je v duchovnej rovine.

Stvoriteľa. Šliapať po nej, znamená urážať Boha. Móda v obliekaní nás i žiakov neraz odhaľuje, akí sme plytkí.

Pane, evanjeliá hovoria jasnou rečou, keď nám pripomínajú Tvoje slová: Keby človek celý svet získal a o svoju dušu by nedbal, o všetko – o všetko príde. Zdá sa, že tomu neveríme. Koľkí sa dnes radi vyzlie­kajú pred objektívom kamery i pred tvárou verejnos­ti, aby zviditeľnili svoju úbohosť a zastreli, že im ide len a len o peniaze, ktoré sa v tej chvíli stávajú pre nich božstvom. Dôležité je však aj iné: Nemlčať pri tom!!! A povedať nahlas, že kto takému božstvu slú­ži, rúti sa do záhuby, lebo je to kruté božstvo. Koho pohltia peniaze, je schopný všetkého.

Pane, pomáhaj nám osvojiť si túto zásadu v osob­nom živote a pripomenúť to aj tým, ktorí sú nám zverení, i keď budeme preto na výsmech svetu.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

XI. zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,…

Bezcitnosť potrebuje prostriedky, ktorými zasadí posledný úder Ježišovi. Ktovie prečo?

Ach, zničené, zdevastované, vyhasnuté svedomie. Mnohí sa posmešne pýtajú: Čo je to? Iní mávnutím ruky obchádzajú tento fenomén človeka a nevidia v tom žiadny problém. Ľahostajnosťou voči tomu­to prízraku vstupuje krutosť do našej spoločnosti. Akémusi učiteľovi žiak napľul do tváre.  Iný proti nemu použil tvrdosť päste na obhajobu “svojich” práv. A hen ten zase použil  zbraň, pretože neovládol svoje city a následkom toho vyhasol život učiteľa. Kto nesie zodpovednosť za zničené svedomie mno­hých dnešných mladých ľudí? Kolegovia s čudným nadhľadom to vybavili poznámkou: Mal si dávať po­zor! Nemal sa dať vyprovokovať. Čím si, Kriste, vy­provokoval Ty, že Ťa pribíjajú na kríž?!

Iba citlivé svedomie, formované učením Ježiša Krista prostredníctvom jeho Cirkvi, dokáže sa ubrá­niť devastácii ducha. Preto je taká dôležitá zbožná a pravidelná účasť na nedeľných bohoslužbách.

Pane, zmiluj sa nad nami. Daj nám také svedomie a pošli nám kňazov, ktorí nás budú formovať, aby sme predišli devastácii mládeže.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

XII. zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,…

Vždy sa niečo rodí a zomiera. Tu však zomiera Je­žiš násilnou smrťou, ktorá je obžalobou našich hrie­chov.

Ježišu, aká bude Európa?!!! Vraj kresťanská je už prežitok. Teda aká? Bez Boha? To znamená otvoriť sa násiliu, kde platí zákon silnejšieho? Potom zákon lásky má byť vystriedaný násilím. Pravda, vždy sa to zastrie rozumom, toleranciou. Dve svetové vojny mi­nulého storočia už nič nehovoria?

Ukrižovať a zabíjať je potrebné v nás “starého člo­veka”. Čiže svoje slabosti.  Sviatosť zmierenia (spoveď) je vynikajúcim prostriedkom na zjednanie nápravy. Európa bude taká, akí budú ľudia. Nádej je vždy vložená do mlá­deže.  Mať dobre pripravenú mlá­dež, ktorá dokáže obstáť v konkurencii vedomostí mládeže veľkých štátov, je malá ambícia. Iba mlá­dež, ktorá bude mať entuziazmus, Kristovho ducha, môže byť predpokladom krajšej budúcnosti. Kvasom lepšieho zajtrajška.

Pomáhaj nám, Pane, aby sme mali na mysli toto úsilie.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

XIII. zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,…

Všetko na tomto svete má svoj začiatok i koniec. I Ježišovo kázanie, zázraky, bolesť, končí na kríži smrť. Potom nastáva hrobové ticho. Zdá sa, že toto ticho nikomu nič nehovorí… A predsa je predzvesťou nových udalostí.

Koniec  školského roka. Nepríjemné zoskupenie mladých ľudí sa roz­chádza do života a my sa viac pozeráme s obavami, čo z nich bude. Kladieme si otázku: Kam smeruje vývin spoločnosti? Znenazdania uletia tie najlepšie roky ži­vota a hlási sa dôchodok. A potom? Čo nás ešte čaká potom? Či radšej na to ani nemyslieť?

Čo čakám po tomto živote? Ticho v chráme na za­čiatku vyučovania, kde je Učiteľom Kristus v Cirkvi, nám pripomína: Najdôležitejšou úlohou v živote je získať večný život! Iba vedomie, že pracujem pre svo­ju večnosť i pre tých, ktorí sú nám zverení, mi dodáva síl, že má zmysel preto aj niečo vytrpieť. Dá sa to však len so živou vierou.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

XIV. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,…

Teda koniec. Život sa zasa uberá v “normálnych” koľajach. Má svoj rytmus, kde prebieha nemilosrdný zápas medzi dobrom a zlom raz s menším obecen­stvom, inokedy za prítomnosti davu. Žeby bolo dobro navždy porazené? To by potom jeho slová: Ja som Cesta, Pravda a Život, stratili na význame. Našťastie nie je pravda o Ježišovej porážke. i keď mnohí takto kričia prostredníctvom tlače, televíznej obrazovky i na tribúnach sveta. Pravdu možno vyhnať, po nej šliapať, ale nemožno ju zničiť. Ľudská zloba síce hľadá ďalšie obete, ale Ježiš čaká na triumfálny vstup na zem.

Spreneverili by sme sa svojmu poslaniu, keby sme nedokázali mladej generácii hovoriť pravdu, ale celú pravdu. Lebo často po­čujeme: Treba odtabuizovať sexualitu, otvorene ho­voriť o tom i onom a zatiaľ cítiť, že sa vtiera bezočivo nezodpovednosť. Predsa výchova je umenie. Krása človeka sa zvýrazňuje nie líčidlami, ale charakterovými vlastnosťami.

Dovoľme Kristovi vstúpiť do sŕdc mládeže. Niet krajšej nádeje na zemi, ako vzkriesený Kristus v prejavoch mladých ľudí. Najprv však nech Kristus žiari z našich očí, z našich názorov.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

Záver

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, …

Myslieť neraz bolí. O tejto pravde sa presviedčame s pribúdajúcimi životnými skúsenosťami. Platí to aj o Ježišovej krížovej ceste. Neustále premýšľanie o tej­to bolestnej ceste však otvára horizonty myslenia, ktoré nás posúvajú ku krajšiemu životu tu i vo večnosti.

Prešli sme po nej v duchu ako žiaci, aby sme sa pozreli na seba pred tvárou svojho Učiteľa-Ježiša. S ním chceme kráčať životom cez všetky naše peripetie, kto­ré nám chcú skomplikovať naše výhľady. Vyučovanie v rámci týchto štrnástich zastavení nech nám pomô­že v duchovnom raste, aby sme ukázali  cestu ku skutočnému životu. Amen.

Modlitba na úmysel Svätého Otca: Otče náš … , Zdravas ,  Mária … , Sláva Otcu …


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: