Cesta Koloseum2008

Krížová cesta Veľký piatok 21. marca 2008
(Kardinál Joseph Zen Ze-Kiun, SDB Biskup Hong Kongu)

Úvodná modlitba
Svätý Otec: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého

Ježiš, Spasiteľ,
stretáme sa v tento deň, v tejto hodine a na tomto mieste, ktoré nám pripomína toľkých tvojich služobníkov a služobnice, ktorí sa pred stáročiami za ručania vyhladovaných levov a rozvášneného davu nechali roztrhať a na smrť doráňať pre vernosť tvojmu menu.
Dnes sem prichádzame, aby sme ti vyjadrili vďaku tvojej Cirkvi za dar spásy, ktorú nám prinieslo tvoje utrpenie.
V priebehu stáročí sa počet koloseí znásobil a sú všade tam, kde sú naši bratia v rôznych častiach sveta aj dnes tvrdo prenasledovaní, pokračujúc v tvojom utrpení. Spolu s tebou a s našimi prenasledovanými bratmi na celom svete začíname plní dojatia túto bolestnú krížovú cestu, ktorou si raz aj ty prešiel s toľkou láskou.

Prvé zastavenie
Ježišova agónia v Olivovej záhrade

„Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: “Sadnite si tu, kým sa pomodlím.” Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. Vtedy im povedal: “Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!” Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. Hovoril: “Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem ale čo ty.”
Mk 14, 32-36

Meditácia
Ježiš cítil strach, úzkosť a smútok až na smrť. Vybral si troch spoločníkov, ktorí však čoskoro upadli do spánku a sám sa začal modliť: „Vezmi odo mňa túto hodinu, vzdiaľ odo mňa tento kalich.. Avšak, Otče, nech sa stane tvoja vôľa“.
Prišiel na svet, aby plnil Otcovu vôľu, no nikdy nepocítil tak do hĺbky, ako v tejto chvíli, trpkosť hriechu a cítil sa stratený. V Liste čínskym katolíkom Benedikt XVI. spomína videnie v Knihe Zjavenia svätého Jána, ktorý plače pred zapečatenou knihou ľudských dejín a hovorí o „mysterium inquitatis“, o „tajomstve neprávosti“. Len Nepoškvrnený Baránok môže rozlomiť túto pečať.
V mnohých častiach sveta prechádza Kristova Nevesta temnými hodinami prenasledovania, ako kedysi Ester, ohrozovaná Amanom, ako „Žena“ z Apokalypsy, ohrozovaná drakom. Bdejme a sprevádzajme Kristovu Nevestu našimi modlitbami.

Modlitba
Ježišu, všemohúci Bože, ktorý si sa pre naše hriechy stal slabým, Tebe je blízke volanie prenasledovaných, ktoré je ozvenou tvojej agónie. Aj oni sa pýtajú: „Prečo tento útlak? Prečo toto poníženie? Prečo toto dlhé otroctvo?
Prichádzajú nám na myseľ slová žalmu: „Prebuď sa, Pane, prečo spíš? Vstaň a nezavrhni nás navždy. Prečo odvraciaš svoju tvár? Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a súženie? Veď naša duša je pokorená až do prachu, naše telo je pritlačené k zemi. Vstaň, Pane, pomôž nám a vykúp nás, veď si milosrdný!“ (Ž 44, 24-26).
Ale ty, Pane, si v Getsemany nepoužil tento žalm, ale povedal si: „Nech sa stane tvoja vôľa!“. Mohol si zmobilizovať dvanásť légií anjelov, ale neurobil si tak. Pane, utrpenie nám naháňa strach. Ozýva sa v nás pokušenie chytiť sa prostriedkov lacného úspechu. Daj, aby sme nemali strach z nášho strachu ale silu v dôvere v teba.

Druhé zastavenie
Judáš zrádza Ježiša a jeho učeníci ho opúšťajú

„A kým ešte hovoril prišiel zrazu Judáš, jeden z Dvanástich. Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: “Rabbi.” A pobozkal ho. Oni položili naň ruky a zajali ho. Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa. No mladík išiel za ním, odetý plachtou na holom tele; a chytili ho. Ale on pustil plachtu a utiekol nahý.“
Mk 14, 43a.45-46.50-52

Meditácia
Zrada a opustenosť od tých, ktorých si vybral za apoštolov, ktorým zveril tajomstvá Kráľovstva, do ktorých vložil plnú nádej! Teda úplný krach. Koľká bolesť a poníženie! No toto všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci. Ako by bolo inak možné poznať zlobu hriechu, ktorý je práve zradou lásky?
Zrada prekvapuje, najmä ak sa týka aj pastierov stáda. Ako mu to mohli urobiť? Duch je silný, ale telo slabé. Pokušenia, vyhrážky, vydieranie lámu vôľu. No koľké pohoršenie! Aká bolesť pre Pánovo srdce!
Nepohoršujme sa! Slabosti pri prenasledovaniach nikdy nechýbali. Potom často nasledovali aj návraty. V mladíkovi, ktorý odhodil svoj odev a ušiel nahý (porov. Mk 14, 51-52) vidia vplyvní interpreti budúceho evanjelistu Marka.

Modlitba
Pane, kto uteká pred tvojim utrpením, stráca svoju dôstojnosť. Zmiluj sa nad nami. Odhaľujeme sa pred tvojim majestátom. Ukazujeme ti svoje rany, aj tie najpotupnejšie.
Ježišu, opustiť teba znamená opustiť slnko. V snahe zbaviť sa slnka, ocitáme sa temnote a chlade.
Otče, vzdialili sme sa z tvojho domu. Nie sme hodní, aby si nás opäť prijal. No ty prikazuješ, aby nás umyli, slávnostne obliekli a dali nám na ruku prsteň.

Tretie zastavenie
Veľrada odsudzuje Ježiša

„Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli. Veľkňaz sa ho znova pýtal: “Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?” Ježiš odvetil: “Áno, som. A oni všetci vyniesli nad ním súd, že je hoden smrti.“
Mk 14, 55.61b-62a.64b

Meditácia
Veľrada bola súdnym dvorom Božieho ľudu.
Teraz táto ustanovizeň odsudzuje Krista, Syna Boha najvyššieho a vyhlasuje ho za hodného smrti.
Nevinný je odsúdený „lebo sa rúhal“, vyhlasujú sudcovia a trhajú si šaty. Z evanjelia však vieme, že to spravili z nenávisti a zo závisti.
Svätý Ján hovorí, že veľkňaz v konečnom dôsledku hovoril v Božom mene: len ak nechal odsúdiť svojho nevinného Syna, mohol Boh Otec spasiť jeho vinných bratov.
V priebehu stáročí zástupy nevinných boli odsúdené na kruté bolesti. Niekto kričí o nespravodlivosti, no sú to oni, nevinní, ktorí v spojení s Nevinným Kristom odčiňujú hriechy sveta.

Modlitba
Ježišu, ty sa nestaráš, aby si dokázal svoju nevinu, ide ti len o to, aby si človeku prinavrátil tú spravodlivosť, ktorú stratil hriechom.
Boli sme tvoji nepriatelia a nebolo možné zmeniť toto naše položenie. Ty si sa nechal odsúdiť, aby si nám daroval odpustenie. Spasiteľu, daj aby sme nemuseli byť odsúdení v posledný deň. „Iudex ergo cum sedebit, quicquid latet apparebit; nil inultum remanebit. Iuste iudex ultionis, donum fac remissionis ante diem rationis“.
Štvrté zastavenie
Peter zrádza Ježiša

„Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok. Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: “Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom.” Ale on zaprel: “Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš.” Vyšiel von pred nádvorie a zaspieval kohút. Vtom kohút zaspieval druhý raz. Vtedy sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: “Skôr ako dva razy kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.” I rozplakal sa.“
Mk 14, 66-68.72

Meditácia
“Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.” Keď Peter hovoril tieto slová, myslel to úprimne. No nepoznal sám seba, nepoznal vlastnú slabosť. Bol veľkodušný, ale zabudol, že potrebuje Majstrovu veľkodušnosť. Myslel si, že dokáže za Ježiša aj zomrieť, avšak Ježiš musel zomrieť zaňho, aby ho spasil.
Tým, že učinil z Petra „skalu“ na ktorej založil Cirkev, Kristus zaangažoval apoštola do svojho diela spásy. Peter si naivne myslel, že môže dať niečo Učiteľovi, kým všetko dostával práve od neho, aj odpustenie po tom, čo ho zradil.
Ježiš nezmenil svoju voľbu Petra za základ svojej Cirkvi. Po pokání sa Peter stal schopný posilňovať svojich bratov.

Modlitba
Pane, keď Peter hovorí osvietený Otcovým zjavením, uznáva ťa za Krista, Syna Boha živého. Keď sa však spolieha na svoj rozum a na svoju dobrú vôľu, stáva sa prekážkou poslania, ktoré si mu dal. Domýšľavosť spôsobuje, že zrádza teba, svojho Majstra, kým pokorné pokánie ho utvrdzuje ako skalu, na ktorej staviaš svoju Cirkev. Tvoje rozhodnutie zveriť pokračovanie diela spásy slabým a zraniteľným ľuďom je prejavom tvojej múdrosti a moci.
Ochraňuj, Pane, ľudí, ktorých si si vybral, aby pekelné sily nikdy nepremohli tvojich služobníkov.
Pohliadni na nás všetkých ako na Petra v tú noc len čo zaspieval kohút.

Piate zastavenie
Pilát odsudzuje Ježiša

„Pilát sa ich znova opýtal: “Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?” Oni opäť skríkli: “Ukrižuj ho!” Pilát im vravel: “A čo zlé urobil?” Ale oni tým väčšmi kričali: “Ukrižuj ho!” A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.“
Mk 15, 12-15

Meditácia
Pilát pôsobil ako mocnár, ktorý rozhoduje o Ježišovom živote a smrti. S chuťou ironizoval „židovského Kráľa“, no v skutočnosti on bol slabý, zbabelý a servilný. Bál sa cisára Tibéria, bál sa zástupu, mal strach z veľkňazov, hoci nimi pohŕdal vo svojom srdci. Vydal na ukrižovanie Ježiša, o ktorom vedel, že je nevinný. V slabošskom pokuse zachrániť Ježiša umožnil vraždu nevinného.
Pilát je obrazom všetkých, čo používajú autoritu ako nástroj moci a nestarajú sa o spravodlivosť.

Modlitba
Ježišu, svojou odvahou vyhlásiť sa za kráľa si sa snažil prebudiť v Pilátovi hlas svedomia. Osvieť svedomia toľkých ľudí, ktorým bola zverená autorita, aby uznali nevinnosť tvojich nasledovníkov. Daj im odvahu rešpektovať náboženskú slobodu.
Pokušenie poklonkovať sa mocným a utláčať slabých je veľmi veľké. Práve mocným bola zverená autorita, tým čo kontrolujú trh i masmédiá. Sú však aj takí, čo sa nechávajú lacno manipulovať mocnými, aby utláčali slabých. Ako mohol kričať „Ukrižuje ho!“ ten zástup, ktorý ťa poznal ako súcitného priateľa, ktorý robil všetkým len dobre?

Šieste zastavenie
Ježiš je bičovaný a tŕním korunovaný

„Pilát, dal Ježiša zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať: “Buď pozdravený, židovský kráľ!” Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu.“
Mk 15, 15b.17-19.

Meditácia
Bičovanie, ktoré sa vtedy používalo, bolo krutým trestom. Hrozný bič Rimanov trhal telo na kúsky. A tŕňová koruna, okrem toho, že spôsobovala hroznú bolesť bola aj výsmechom kráľovskej dôstojnosti božského Väzňa, podobne ako pľuvance a facky.
Hrozné mučenia naďalej prýštia z krutosti ľudského srdca – a tie psychické nie sú menej mučivé ako telesné – a neraz sa aj samotné obete stávajú trýzniteľmi iných. Sú toľké utrpenia bez zmyslu?

Modlitba
Nie, Ježišu, ty naďalej zhromažďuješ a posväcuješ všetky utrpenia: bolesti chorých, tých, čo zomierajú od biedy, všetkých diskriminovaných; no utrpenia, ktoré žiaria medzi všetkými ostatnými sú tie, ktoré ľudia prinášajú za tvoje meno.
Pre utrpenia mučeníkov požehnaj tvoju Cirkev; ich krv nech sa stane semenom nových kresťanov. Pevne veríme, že ich utrpenia, i keď sa nateraz zdajú úplnou prehrou, prinesú tvojej Cirkvi pravé víťazstvo. Pane, daj vytrvalosť našim prenasledovaným bratom.

Siedme zastavenie
Ježiš berie na svoje plecia kríž

„Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.“
Mk 15, 20

Meditácia
Kríž, veľký symbol kresťanstva sa z potupného nástroja trestu stal znamením slávneho víťazstva.
Jestvujú odvážni ateisti, ochotní obetovať sa za revolúciu: sú pripravení znášať i kríž, ale bez Krista. Naopak, medzi kresťanmi sú praktickí „ateisti“, ktorí chcú Ježiša, ale bez kríža. Avšak bez Ježiša je kríž neznesiteľný a nemožno chcieť byť bez kríža s Ježišom.
Objímme kríž a objímme Ježiša a s Ježišom objímme aj všetkých našich trpiacich a prenasledovaných bratov!

Modlitba
Božský Vykupiteľ, s akou oddanosťou si prijal kríž, po ktorom si dlho túžil! Tlačí na tvojich doráňaných pleciach, ale podopiera ho srdce plné lásky.
Veľkí svätí pochopili spásonosnú hodnotu kríža tak hlboko, že mohli zvolať: „Alebo trpieť, alebo zomrieť!“.
Dožič nám prijať aspoň tvoje pozvanie nasledovať ťa v znášaní kríža. Pre každého z nás si pripravil kríž na jeho mieru. Máme v mysli pred sebou pápeža Jána Pavla II. ako vystupuje na „Vrch krížov“ v Litve. Každý z tých krížov skrýval históriu, ktorú by bolo možné vyrozprávať, históriu bolesti i radosti, poníženia a víťazstva, smrti a vzkriesenia.

Ôsme zastavenie
Šimon Cyrenejský pomáha Ježišovi niesť kríž

„Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž.“
Mk 15, 21

Meditácia
Šimon z Cyrény sa vracal z poľa. Zaradil sa do sprievodu smrti a donútili ho niesť kríž spolu s Ježišom.
Po chvíli zmenil postoj k tejto službe, ukázal že je šťastný ak mohol pomôcť úbohému Odsúdencovi a stal sa jedným z učeníkov prvotnej Cirkvi.
Iste mu mnohí takmer závideli osobitnú milosť môcť Ježišovi pomôcť v jeho utrpení.

Modlitba
Milý Ježišu, asi si dal Cyrenejskému najavo tvoju vďaku za prejavenú pomoc, hoci kríž by si v skutočnosti zaslúžil on a každý z nás. Tak si, Ježišu, vďačný aj nám vždy keď pomáhame bratom niesť kríž, hoci tým plníme len našu povinnosť zadosťučiniť za naše hriechy.
Ty, Ježišu, si na začiatku tejto špirály súcitu. Nesieš náš kríž, aby sme sa aj my stali schopní pomáhať ti v tvojich bratoch s nesením ich kríža.
Pane, ako údy tvojho tela navzájom si pomáhame znášať kríže a obdivujeme nesmierny zástup cyrenejských, ktorí, hoci ešte neuverili, predsa veľkodušne zmierňovali tvoje utrpenie v tvojich trpiacich bratoch.
Keď pomáhame bratom prenasledovanej Cirkvi, daj aby sme pamätali že ešte viac oni pomáhajú nám.

Deviate zastavenie
Ježiš stretá jeruzalemské ženy

„Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: “Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.“
Lk 23, 27-28

Meditácia
Ženy, matky čerpajú z lásky obrovskú schopnosť znášať utrpenie. Trpia kvôli mužom, trpia za svoje deti. Myslime na matky toľkých mladých, prenasledovaných a väznených pre Krista. Koľké dlhé noci trávia tieto matky v bdení a so slzami v očiach! Myslime na matky, ktoré riskujúc väzenia vytrvali v rodinnej modlitbe, živiac v srdciach nádej na lepšie časy.

Modlitba
Ježišu, aký si starostlivý aj uprostred bolestí, keď sa na svojej krížovej ceste obraciaš na ženy. Daj, aby aj dnes toľké trpiace ženy začuli tvoj povzbudivý hlas.
Povzbudzuješ ich aby neplakali nad tebou ale nad sebou a nad svojimi deťmi.
Ak plačú nad tebou, plačú nad utrpením, ktoré prináša ľudstvu spásu a tak je dôvodom na radosť. To, nad čím majú plakať sú však bolesti, spôsobené hriechmi, ktoré z nich, z ich detí a z nás všetkých robia suché stromy, hodné len aby boli hodené na oheň.
Ty, Pane, si poslal svoju Matku, aby nám toto isté posolstvo zopakovala v Lurdoch a vo Fatime: „Čiňte pokánie a modlite sa, aby ste zastavili Boží hnev“. Daj, aby sme konečne prijali s otvoreným srdcom túto naliehavú výzvu!

Desiate zastavenie
Ježiša pribíjajú na kríž

„Keď ho ukrižovali bolo deväť hodín. Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: “Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: “Heloi, heloi, lema sabakthani?”, čo v preklade znamená: “Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?”
Mk 15, 25.31.34
Meditácia
Obnažený, priklincovaný, v nevýslovných bolestiach a posmievaný nepriateľmi sa Ježiš cíti opustený dokonca aj od Otca. To je peklo, ktoré sme si zaslúžili svojimi hriechmi. Ježiš zostal na kríži, nezostúpil z neho. Uskutočnili sa na ňom proroctvá o trpiacom služobníkovi:
„Nemá podoby ani krásy…, nemá výzoru… My sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou; a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých. Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom.“ (Iz 53, 2.4.6-7).

Modlitba
Ukrižovaný Ježišu, ani nie na hore Tábor, skôr na Kalvárii si nám zjavil svoju pravú tvár, tvár lásky, ktorá sa obetovala až do krajnosti.
Niektorí ťa z úcty obliekajú aj na kríži do kráľovského plášťa. My sa však nebojíme ukazovať ťa tak, ako si visel na kríži v ten pamätný piatok medzi šiestou a deviatou hodinou.
Pohľad na tvoje ukrižovanie nás napĺňa hanbou za naše nevernosti a napĺňa láskou za tvoje nesmierne milosrdenstvo. Pane, koľko ťa stálo, že si nás miloval!
Dôverujeme v silu, prameniacu z tvojho utrpenia a sľubujeme, že ťa viac neurazíme. Túžime, aby sme jedného dňa mali česť byť ukrižovaní ako Peter a Ondrej. Povzbudzuje nás pokoj a radosť, ktorú sme mali milosť vidieť na tvárach tvojich verných služobníkov, mučeníkov našich čias.

Jedenáste zastavenie
Ježiš prisľubuje svoje kráľovstvo kajúcemu lotrovi

„Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Jeden z nich povedal: “Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.” On mu odpovedal: “Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.”
Lk 23, 33.42-43

Meditácia
Bol to zločinec. Predstavuje všetkých zločincov, teda všetkých nás. Mal šťastie, že mohol byť blízko Ježiša v jeho utrpení; no my všetci máme toto šťastie.
Preto aj my povedzme: „Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do tvojho kráľovstva“. Dostane sa nám tá istá odpoveď.
A tí, čo nemajú šťastie byť blízko pri Ježišovi? Ježiš je blízko pri nich, pri všetkých a pri každom.
„Ježišu, spomeň si na nás“ – hovorme mu to za seba, za našich priateľov, za našich nepriateľov i za prenasledovateľov našich priateľov. Spása všetkých je pravé Pánovo víťazstvo.

Modlitba
Ježišu, spomeň si na mňa, keď ma, vedomého si mojich neverností, pokúša beznádej.
Ježišu, spomeň si na mňa, keď sa aj po opakovaných snahách opäť nachádzam na dne údolia.
Ježišu, spomeň si na mňa, keď sú zo mňa už všetci unavení, nikto mi neprejavuje dôveru a ja som sám a opustený.

Dvanáste zastavenie
Matka a učeník pri Ježišovom kríži

„Pri Ježišovom kríži stála jeho Matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: “Žena, hľa, tvoj syn!” Potom povedal učeníkovi: “Hľa, tvoja matka!” A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.“
Jn 19, 25-27

Meditácia
Ježiš zabúda na seba aj v tomto vrcholnom okamihu a myslí na svoju Matku, myslí na nás. Zveruje svoju Matku učeníkovi, ako to naznačuje svätý Ján, alebo skôr zveruje učeníka Matke? Akokoľvek, pre učeníka bude Mária vždy Matkou, ktorú mu zveril umierajúci Učiteľ a pre Máriu bude učeník vždy synom, ktorého jej zveril jej zomierajúci Syn a ktorému bude duchovne blízka najmä v hodine smrti. Neskôr po boku mučeníkov bude vždy Matkou, ktorá stojí pri ich kríži, aby ich podržala.

Modlitba
Ježiš a Mária, utrpenie ste spolu zdieľali až do dna: ty, Ježišu, na kríži, a ty, Mária, pod krížom. Kopia prebodla bok Spasiteľa a meč prenikol srdcom Márie Panny.
V skutočnosti sme to my našimi hriechmi spôsobili toľkú bolesť.
Prijmi ľútosť a pokánie nás všetkých, ktorí sme sa vo svojej slabosti vystavovali riziku zradiť, zaprieť a zutekať.
Prijmite prejav vernosti všetkých, čo nasledovali príklad svätého Jána, ktorí odvážne zotrval pod krížom.
Ježiš a Mária, dávam vám moje srdce i dušu. Ježiš a Mária, pomôžte mi v poslednej agónii. Ježiš a Mária, nech vydýchne v pokoji s vami moja duša.

Trináste zastavenie
Ježiš na kríži zomiera

„Ježiš zvolal mocným hlasom: “Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.” Po tých slovách vydýchol.“
Lk 23, 46

Meditácia
Ježiš skutočne zomiera, lebo je skutočný človek. Otcovi odovzdáva posledný výdych. Aký vzácny výdych! Prvému človekovi bol daný dych života. Opäť nám bol daný novým spôsobom po Ježišovom vzkriesení, aby sme boli schopní obetovať každý svoj výdych svojmu Darcovi. Aký veľký strach máme zo smrti a ako nás tento strach zotročuje! Zmysel a hodnota života závisia od toho, ako ho vieme dávať. Aj pre človeka bez viery nie je prípustné, aby mal rád život, ak stratil jeho zmysel. Pre Ježiša nit väčšej lásky, ako dať život za svojich priateľov. Kto si chce zachrániť život, stratí ho. Kto je ochotný obetovať ho, zachráni si ho.
Mučeníci vydávajú najpresvedčivejšie svedectvo práve svojou smrťou. Nehanbia sa pred ľuďmi za svojho Učiteľa. A Učiteľ bude na nich v posledný deň hrdý pred celým ľudstvom.

Modlitba
Ježišu, prijal si ľudský život, aby si ho mohol darovať. Prijal si naše hriešne telo a ty, nesmrteľný Kráľ, si sa stal smrteľným. Prijatím najtragickejšej a najtemnejšej smrti, ovocia hriechu, si učinil gesto najväčšej oddanosti Otcovi.
„Do tvojich rúk, Pane, porúčam svojho ducha“.

Štrnáste zastavenie
Ježiša skladajú z kríža a ukladajú do hrobu

„Jozef z Arimatey kúpil plátno a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň.“
Mk 15, 46

Meditácia
Ježiš sa rozhodol nezostúpiť živý z kríža ale vstať z hrobu. Pravá smrť, pravé ticho, Živé Slovo bude tri dni mlčať.
Predstavme si rozpaky našich prarodičov nad bezduchým telom Ábela, prvej obete smrti.
Myslime na bolesť Márie, ktorá prijíma na svojom lone Ježiša, telo plné rán, ktoré už nie je schopné obrátiť sa na svoju Matku láskyplným pohľadom. Teraz ho ona musí odovzdať chladným kameňom hrobu, potom čo ho narýchlo obmyla a upravila. Teraz už možno len čakať. Čakanie na tretí deň sa zdá nekonečné.

Modlitba
Pane, tri dni sa zdajú tak dlhé. Naši silní bratia sú unavení, slabí klesajú čoraz hlbšie, a mocní sveta sa pyšne vypínajú. Daj, Pane, vytrvalosť silným, posilni slabých a obráť všetky srdcia.
Máme snáď dôvod súriť a robiť si nárok vidieť hneď víťazstvo Cirkvi? Nie je snáď našim víťazstvom, že dychtivo túžime vidieť ho? Pane, nauč nás vytrvalo zotrvať v mlčiacej Cirkvi a prijať, že zanikneme a zomrieme ako zasiate semeno.
Daj, Pane, aby sme stále počuli tvoje slovo: „Nebojte sa! Ja som premohol svet. Na naše stretnutie nebudem meškať. Som s vami po všetky dni až do konca sveta.“
Pane, posilni našu vieru!

Preklad: Marián Gavenda


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: