4. Cherubíni

Cherubíni sú tiež skutoční a mocní. Biblickí cherubíni často syrnbolizujú nebeské veci. Podl’a poriadkov, ktore ustanovil Boh, boli zaradení do ozdôb truhly zmluvy a stanu zhromaždenia. Boli pritomní aj v Šalamúnovom chráme. Mali krídla, ruky a nohy. 10. kapitola Ezechiela opisuje cherubínov presne: nemali len krídla, ruky a nohy, ale boli tiež “plní očí” a obklopení prestupujúcimi sa kolesami.

4 Videl som teda: Hľa, od severu prichádzal búrlivý vietor, veľký oblak a blčiaci oheň, okolo ktorého bola žiara, a z jeho stredu – zo stredu ohňa – čosi ako výzor lesklého kovu. 5 Zo stredu tohto však podoba štyroch bytostí. Toto bol ich výzor: Mali podobu človeka, 6 každá mala štyri tváre a každá štyri krídla. 7 Ich nohy boli rovné, chodidlo ich nôh ako chodidlo nohy teľaťa, a leskli sa ako výzor lešteného kovu. 8 Pod krídlami mali zo štyroch strán ľudské ruky a všetky štyri z nich mali tváre a krídla. 9 Krídla sa im vzájomne dotýkali, pri chôdzi sa neobracali, každá kráčala pred svojou tvárou.

10 Výzor ich tvárí však bol tvár človeka, potom tvár leva po pravej strane tých štyroch, ďalej tvár býka po ľavej strane tých štyroch a tvár orla 11 boli ich tváre. Ich krídla sa rozprestierali nahor, dve krídla každého sa vzájomne dotýkali a dve im zakrývali telá. 12 A každá kráčala pred svojou tvárou; kde sa usiloval ísť duch, ta išli, pri chôdzi sa však neobracali. 13 A podoba bytostí: ich zjav bol ako žeravé uhlie ohňa ako čosi, čo sa podobalo fakliam, a toto prechádzalo pomedzi bytosti, oheň však mal žiaru a z ohňa vychádzal blesk. 14 Bytosti chodili sem i tam, podobne žiariacemu blesku.

Kolesá. – 15 Pozeral som sa na bytosti a hľa, na zemi pri bytostiach – pri všetkých štyroch – bolo po jednom kolese. 16 Výzor kolies a ich sústava bola ako výzor chryzolitu; všetky štyri mali rovnakú podobu, vyzerali a boli zostrojené tak, akoby bolo koleso uprostred kolesa. 17 Keď išli, išli na svoje štyri strany, pri pohybovaní sa neobracali. 18 (Ich bahry mali výšku a vzhľad!) Ich bahry, na všetkých štyroch, boli dookola plné očí. 19 Keď bytosti išli, hýbali sa kolesá popri nich, keď sa bytosti zdvihli zo zeme, kolesá sa zdvihli. 20 Kadiaľ chcel ísť duch, tadiaľ išli. Ak duch chcel ísť, zdvihli sa podobne aj kolesá, pretože v kolesách bol duch bytostí. 21 Keď išli tie, išli aj ony, keď tie zastali, zastavili sa aj ony, keď sa zdvihli zo zeme, zdvihli sa podobne aj kolesá, pretože v kolesách bol duch bytostí.

Pán na tróne. – 22 Nad hlavami bytostí bolo čosi ako obloha, vyzeralo to ako hrozný kryštál, roztiahnutý odhora nad ich hlavami. 23 Pod oblohou však boli proti sebe rozprestreté ich krídla. Dve zakrývali každej telo z jednej i z druhej strany. 24 I počul som trepot ich krídel ako hukot veľkých vôd, ako hlas Všemohúceho. Keď išli, bol veľký šľahot ako hučanie tábora; keď postáli, mali krídla uvoľnené. 25 A sponad oblohy, ktorá bola nad ich hlavami, zaznieval hlas. (Keď postáli, mali krídla uvoľnené.) 26 Nad oblohou, ktorá bola nad ich hlavami, bolo čosi ako zafírový kameň, podobalo sa to trónu, na tom však, čo bolo podobné trónu – na ňom odhora -, bola postava, ktorá vyzerala ako človek. 27 Odhora toho, čo vyzeralo ako jeho pás, videl som čosi ako lesklý kov, vyzeralo to ako oheň, ktorý má dookola dvor; a oddola toho, čo vyzeralo ako jeho pás, videl som čosi ako oheň, ktorý mal dookola žiaru. 28 Ako vyzerá dúha, ktorá je v oblaku v daždivý deň, tak vyzerala žiara dookola.

Tejto kapitole v Ezechielovi je vel’mi t’ažké porozumiet’, predsa však z nej jednoznačne vyplýva jedna skutočnosť: cherubíni sa viažu na Božiu slávu. Táto tajomná kapitola nám ukazuje lepšie ako všetko ostatné, čo je to Božia sláva a ako sú nebeské bytosti v tom zapojené. Len málo biblických pasáží nám poskytuje takú vysokú mienku o Božej veľkosti a sláve.

Hoci serafíni a cherubíni patria k rozdielnym kategóriám a zdajú sa nám takí tajomní, majú jedno spoločné: sústavne oslavujú Boha. Vidíme cherubínov stojacich vedľa Božieho trónu. Žalm 80 (v.2) hovorí Bohu: “Ty, ktorý tróniš na cherubínoch.” Nikto nemôže poprieť slávu Boha a všetky nebeské bytosti svedčia o Božej nádhere. V 3. kapitole 1.Mojžišovej (v.24) vidíme, že cherubíni znemožňujú prístup ku stromu života v záhrade Eden. Na truhle zmluvy, v stane zhromaždenia na púšti, sošky z masívneho zlata predstavujúce ochraňujúcich cherubínov boli súčasťou veka zľutovnice (Ex 25,18).

Cherubíni bránili vstupu nehodným do Božej prítomnosti v svätyni svatých, ale dovoľovali najvyššiemu kňazovi vstup do svätyne svätých s krvou obetí, aby mohol byt’ sprostredkovateľom medzi Bohom a ľudom. Iba on sám mal právo vstúpiť do svätyne, ktorá bola najbližšie k Pánovi.

Mnohí ľudia si myslia, že “živé bytosti”, o ktorých hovorí Zjavenie, sú cherubíni. Nezabúdajme, že sláva anjelských a nebeských stvorení, nech je akokoľvek oslnivá, rozplýva sa a mizne pred oslepujúcim svetlom nevýslovnej slávy nebeského Baránka, Pána slávy.


2 responses to “4. Cherubíni

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: