Príhovor na stužkovú II


Vážená pani zástupkyňa, veľadôstojný pán kaplán, ctený profesorský zbor, milí rodičia, drahé naše deti,

V jednej známej piesni od Mira Žbirku sa opakuje verš, ktorý by po drobnej úprave znel asi takto: „Mám všedný deň, mám skrátka všedný deň.“ Tieto slová by mohli byť mottom pre mnohé dni a týždne, ktoré nám pretekajú pomedzi prsty. Ale len do chvíle, kým ich všednosť nenarušia rôzne okamihy – okamihy, ktoré zmenia náš život…

Nedávno, pred 18, či 19 rokmi, nastal aj v našich rodinách veľký okamih s malým bábätkom…do nášho života ste vstúpili vy, naše deti a náš život sa odvtedy zmenil. Rástli ste, vyšli vám i odišli prvé zuby, urobili ste prvé kroky, vyslovili prvé slová, prvýkrát ste vykročili na cestu do školy, urobili ste svoju prvú samostatnú jazdu na bicykli, dali prvý gól v naozajstnom futbalovom mužstve, prvýkrát ste pristúpili k sv.prijímaniu, či sv.birmovania…. aj toto sú okamihy, ktoré menili náš život a ktoré my, vaši rodičia, nosíme ukryté hlboko vo svojom srdci.

Aj dnes prežívame spoločne veľký okamih – okamih, kedy stojíte pred nami v jednej z najkrajších podôb mladosti. Tento deň, drahé deti, nie je iba vaším dňom, je to aj náš deň, lebo vy ste stelesnením našich túžob, nádejí i lásky, ste našou budúcnosťou.

Dnes symbolicky stojíme na prahu rodičovských dverí a vyprevádzame vás do sveta… My rodičia trochu aj s obavami hľadíme na vašu budúcnosť a na to, čo vás v nej čaká. Mimovoľne sa mi tu vynára obraz starozákonného Tóbiho, ktorý vyprevádzal do sveta svojho syna Tobiáša. Pri rozlúčke mu adresoval slová poučenia, ktoré by sme možno aj my dnes chceli povedať vám:

  • Po všetky dni svojho života pamätaj na Pána a zachovávaj jeho príkazy.
  • Z toho, čoho máš hojnosť, rob dobro.
  • Čo sa nepáči tebe, nerob ani ty inému!
  • Hľadaj radu u každého múdreho človeka.
  • Pýcha je prameňom skazy a veľkého nepokoja.

K týmto hodnotám smerovala naša výchova doma a sme vďační zamestnancom GSM (v Prešove), že nám v našej snahe boli nápomocní.

Vážení pedagógovia, chcel by som vám v mene nás, rodičov, dnes poďakovať za pomoc pri výchove našich detí, za múdrosť, ku ktorej ste ich viedli, za dobro, ktoré ste im vštepovali i za zbožnosť, ktorú ste pod vedením p.kaplána u nich rozvíjali.

Osobitné poďakovanie chcem v mene nás rodičov vysloviť Vám triedna pani učiteľka. Ďakujeme Vám za starostlivosť o naše deti, za pochopenie ich niekedy nepochopiteľných výhovoriek a ospravedlnení, za láskavý prístup a za trpezlivosť s nimi. Veľká vďaka Vám.

Vážení prítomní, na záver by som chcel nám všetkým zaželať, aby dnešný večer bol pre nás krásnym, požehnaným a nezabudnuteľným okamihom…


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: