BOŽE, ZMEŇ MA V TELEVÍZOR…


Učiteľka na prvom stupni raz zadala deťom úlohu napísať prácu o tom, čo by si želali, aby pre nich Boh urobil. Večer, keď práce prečítala, narazila na jednu, ktorá ju veľmi rozrušila. V tej chvíli prišiel domov jej muž a videl, že plače.

“Čo sa stalo?” – pýtal sa.

“Čítaj!” – odpovedala len a natiahla k nemu ruku so zošitom jedného dievčaťa.
“Bože, dnes ťa chcem poprosiť o niečo zvláštne: zmeň ma prosím ťa v televízor. Rada by som bola na jeho mieste. Chcela by som žiť tak, ako žije televízor v našom dome. Chcela by som mať svoje zvláštne miesto, kde by sa okolo mňa schádzala celá rodina. Aby ma počúvali a neskákali mi do reči a nevypytovali sa, keď chcem niečo povedať. Chcela by som byť aj stredobodom pozornosti. A chcela by som, aby sa o mňa starali, ako sa starajú, keď televízor nejde. Tiež by som bola rada spolu s otcom, keď sa vráti domov – napríklad aj unavený. A aby si ma moja mamička všímala, aby išla ku mne, keď zostane sama a je jej smutno. Chcela by som, aby moji rodičia aspoň niekedy nechali všetko tak a strávili trochu času so mnou. Bože, vlastne nechcem až tak veľa, chcem sa mať len tak, ako akýkoľvek televízor “.
“No to je hrôza! Úbohé dievča!” – vykríkol učiteľkin manžel. “Čo to je preboha za rodičov?!”
Učiteľka mu so slzami v očiach odpovedala: “To je práca našej dcéry …”


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: