Ponáhľaj sa pomaly


Tomáš sa pozrel ešte raz na tachometer, ako ho zachytil radar, už nestihol spomaliť, 78 km/h cez dedinu. Tretí raz, čo ho tento rok chytili…čo tu zase tí fízli robia….
Policajt, ktorý ho zastavil, vystúpil z auta a s blokom v ruke kráčal k jeho autu. Je to Karol alebo nie? Uniforma ho trocha zmenila, ale bol to Karol z kostola! Tomáš sa vtlačil hlbšie do svojho sedadla. Bolo to horšie ako pokuta.Policajt známy z kostola, chytil známeho z toho istého kostola.
“Ahoj Karol. To je sranda, že sa zasa vidíme!”

“Ahoj Tomáš”. Karol sa neusmial.
“Vidím, že si ma zasa chytil, keď som sa ponáhľal domov za ženou a deťmi.”
“Áno”. Policajt Karol sa zdal byť nesvoj.

“V posledné dni som odchádzal vždy veľmi neskoro z kancelárie a už som bol myšlienkami na zajtrajšom rodinnom výlete, preto som sa kus ponáhľal. Koľko si mi nameral?”

“Sedemdesiat.”
“Ale Karol, počkaj trochu. Ako som ťa uvidel, ihneď som sa pozrel na tachometer! Myslím si že to bolo len 65”. Tomáš sa snažil pri každej ďalšej pokute cigániť lepšie! Vynervovaný pozeral na prístrojovú dosku. Karol písal niečo do bloku. Prečo nechce vidieť vodičák a papiere ako vždy? Vždy to nejako prešlo, aj keď to bolo potom vždy nepríjemné sa stretnúť v nedeľu pri bohoslužbe a sedieť vedľa seba v jednej lavici.

Nedočkavo povedal: “Stále to je na tvojom rozhodnutí? Určite som porušil predpisy, ale nedalo by sa teraz jedno oko privrieť?”
Karol písal ďalej, potom vytrhol papier z bloku a dal ho Tomášovi.
“Ďakujem.” sarkasticky poznamenal Tomáš, nedokázal skryť v hlase sklamanie.

Bez jedného slova sa Karol vrátil späť k svojmu hliadkovému autu. Tomáš čakal a pozoroval ho v spätnom zrkadle. Potom otvoril papier a bol zvedavý koľko ho teraz tento špás bude stáť? Hej, to je vtip? Nebol to žiadny pokutový blok!

Na lístku stálo:

“Milý Tomáš, mal som malú dcéru. Keď mala päť, zomrela pri dopravenej nehode. Jednoducho povedané, ten chlap – skúsený šofér bol veľmi rýchly. Dostal pokutu, mal súd a potom tri mesiace v lochu… Potom bol znovu voľný. Voľný, aby mohol objať svoje obidve dcéry, ktoré mal. Ja som mal len jednu a budem musieť čakať až ju budem môcť znovu objať v nebi! Tisíckrát som sa pokúšaltomu mužovi odpustiť. Možno, že som to dokázal, ale na ňu musím myslieť stále, pokiaľ budem nažive. Aj teraz. Dávaj prosím Ťa,  za volantom pozor, ponáhľaj sa pomaly… Môj syn je to jediné čo mi ešte zostalo…..zdravím ťa, Karol.

Tomáš sa otočil a uvidel Karola odchádzať. Ten sa znovu vracal k policajnému autu, naštartoval a odišiel. Tomáš sa na neho pozeral, pokiaľ mu nezmizol z očí. Až po niekoľkých minútach sa pomaly rozbehol smerom domov, celou cestou dodržiaval rýchlosť, bol ostražitý a na prechodoch poctivo púšťal chodcov, čo predtým nezvykol. V duchu sa modlil a prosil o prepáčenie a ako prišiel domov objal svoju prekvapenú ženu a obe dcéry…

Život je veľmi cenný. Zaobchádzaj s ním svedomite a opatrne. Je to veľmi dôležitá zvesť, prosím daj ju ďalej svojím priateľom…..
Jazdi opatrne a s pochopením pre ostatných. Nikdy nezabudni, že auto sa dá kúpiť vždy, ale ľudský život NIE …..


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: