Príhovor na stužkovú


Vážený pán riaditeľ, veľadôstojný pán kaplán, ctený profesorský zbor, milí rodičia, drahí naši synovia a dcéry,

                Jeden zo skvostov našej slovenskej lyriky nesie vo svojich veršoch otázku, ktorá víri hlavou v týchto dňoch mnohým z nás, ktorým už zelená stužka o nejaký ten rôčik zostárla …. Čo je to mladosť? … Dvadsaťpäť rokov? … Ružových tvárí hlaď jará? … Či údov sila? … Či strmosť krokov? … Toto sa všetko zostará!…

                Aké pravdivé a nadčasové sú básnikove slová. Ich jasným dôkazom sme my, vaši rodičia… už ani ružová … ani hlaď … aj s tou strmosťou krokov to začína byť také všelijaké…

                Ale ani vy, drahí naši mladí, už nie ste tým, čím ste bývali. Veď len nedávno sme vás v náručí niesli do chrámu, aby sa krstom vo vás zrodil Boží život. Za ruku sme vás viedli vyparádených v prvom obleku, či princeznovskych bielych šatách k sv. prijímaniu. Stáli sme po vašom boku pri prvej dôležitej skúške vášho života v 9.ročníku. Hľadeli sme na vás s hrdosťou, keď vám otec biskup vysluhoval sv. birmovania…

                Veru, za tie roky ste už prerástli naše náručie … ale verte, že nikdy neprerastiete naše srdce…

                Vychádzate spod našich rodičovských krídel a začínate hľadať svoje miesto v živote. Pre nás rodičov sú to niekedy chvíle neistého očakávania a  obáv o vašu budúcnosť… Sme veľmi radi, že táto škola (Gymnázium sv.Moniky v Prešove) je nám veľkou pomocou pri sprevádzaní časom vašej mladosti. Tej mladosti, ktorá je túžbou živou po kráse, je hlas nebeský v zemskom ohlase, je nepokoj duše svätý…

                Vďaka Vám vážení pedagógovia, že ste pomáhali našim deťom odkrývať a napĺňať tieto túžby po kráse, vďaka Vám, že ste pod vedením p. kaplána učili naše deti načúvať nebeskému hlasu, aby ich život bol potom jeho zemským ohlasom; vďaka Vám, že ste ten nepokoj mladej duše po poznaní a pravde smerovali k dobru našich detí, Cirkvi i celej našej vlasti.

                Osobitné poďakovanie chcem v mene nás rodičov vysloviť Vám triedna pani profesorka. Ďakujeme Vám, že ste boli pre naše deti po celé tie štyri roky akýmsi anjelom strážnym. Vďaka Vám za materinskú starostlivosť, za pochopenie ich niekedy nepochopiteľných výhovoriek a ospravedlnení, za láskavý prístup, za ústretovosť voči nám rodičom. Veľká vďaka Vám.

                Drahé naše deti, táto chvíľa, tento slávnostný deň, nepatrí iba vám – je to aj náš veľký deň. Stojíte pred nami v jednej z najkrajších podôb mladosti. Stojíte pred nami ako naplnenie našej lásky, našich snov, našich nádejí… Stojíte pred nami ako naša budúcnosť. A s vami sa aj náš život stáva túžbou živou po kráse, hlasom nebeským v zemskom ohlase i svätým nepokojom duše. S vami aj naša mladosť stále trvá.

                Vážení prítomní, prajem nám krásny, požehnaný a nezabudnuteľný večer…


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: