Otče náš…


“Otče náš, ktorý si  na nebesiach… “

Áno… Tu som…

Prosím, nerušte ma… Modlím sa!

Ale, volal si ma… !

Volal? Nikoho som nevolal. Modlím sa… ” Otče náš, ktorý si na nebesiach…”

Ah !!! To si stále ty ?

Ako ?

Volal si ma! Povedal si : ” Otče náš, ktorý si na nebesiach “. Tu som. Čo môžem urobiť pre teba ?

Nevolal som. Modlím sa. Každý deň sa modlím Otče náš. Modlitba mi robí dobre. Akoby som si splnil úlohu.  A necítim sa dobre, pokým sa nepomodlím.

Ale ako môžeš recitovať Otče náš, a pritom nemyslieť, že všetci sú tvoji bratia ? Ako môžeš opakovať: ” Ktorý si na nebesiach ” ak nevieš, že nebesá – to je pokoj, že nebesá – to je láska pre všetkých ?

Veru, na to som nemyslel…

No…Pokračuj v modlitbe.

„Posväť sa meno tvoje…”

Počkaj! Čo chceš tým povedať ?

Čo tým chcem povedať? Ako to môžem vedieť ?Jednoducho je to časť modlitby !

” Posvätiť ” znamená uznať za skutočného otca, ktorý dáva život každej bytosti, ktorý si zaslúži rešpekt, svätý, posvätný…, kto vkladá svoju dôveru do mňa a nie do poisťovní sveta.

Teraz rozumiem.  Nikdy som však nemyslel, čo znamená slovo „posvätiť“.  “Príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja
ako v nebi tak i na zemi…”

To hovoríš vážne ?

Áno ! Prečo nie?

A čo robíš, aby sa tak aj stalo?

Ako, čo robím? Nič! To je časť modlitby… Bolo by však dobré, keby si mal aspoň trochu pod kontrolou, čo sa deje v nebi a tiež na zemi…

Mám mať trochu kontroly nad tvojim životom ?

Nuž… Idem do kostola!

Na to sa nepýtam ! Akým spôsobom sa správaš k bratom,  ako míňaš peniaze, koľko času venuješ televízii, internetu, reklamám, obchodom, a  koľko času venuješ mne ?

Prosím ťa, nekritizuj ma !

Prepáč. Myslel som si, že ma žiadaš, aby sa stala moja vôľa. Ak by sa tak malo stať… Čo robiť s tými, ktorí sa modlia a prijímajú moju vôľu, zimu, teplo, dážď, prírodu, spoločnosť…

Máš pravdu, neprijímam tvoju vôľu, lebo sa sťažujem na všetko: ak zošleš dážď, chcem slnko; ak svieti slnko, sťažujem sa na horúčavu; ak je zima, zase sa sťažujem; žiadam zdravie, ale nestarám sa oň; zle sa stravujem, jem málo alebo jem príliš…

Dobre, že to uznávaš. Budeme spolupracovať, ty a ja. Budeme vyhrávať aj prehrávať. Páči sa mi tvoj nový postoj.

Pane… Teraz musím dokončiť modlitbu. Dnes mi trvá modlitba dlhšie ako zvyčajne… Pokračujem: ” Chlieb náš každodenný daj nám dnes… “

Počkaj ! Pýtaš odo mňa hmotný chlieb?  Človek nežije len z chleba, žije tiež z môjho Slova.  Keď žiadaš odo mňa chlieb,      spomeň si na tých, ktorí ho nemajú. Môžeš ma žiadať o čokoľvek, pokladaj ma za svojho milujúceho Otca!  Som zvedavý na pokračovanie tvojej modlitby…

„Odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojim vinníkom…”

A brat alebo sestra, ktorých odmietaš ?

Pane! Ako by som mohol odpustiť tým, kvôli ktorým trpím? Teraz nemôžem ani zabudnúť. Je veľmi ťažké odpúšťať…

Ale.. Čo teda chceš povedať modlitbou ? Volal si ma a ja som prišiel. Želal by som si, aby si  odtiaľto odišiel bez nenávisti.  Chcel by som, aby si bol úplne upokojený. Nie je dobré, ak v srdci nosíš celú váhu hnevu. Rozumieš?

Ale ako mám odpustiť, keď tí, čo mi robili zle, nikdy o to nežiadali?

A čo ak tí hriešnici požiadali mňa o odpustenie, lebo si vôbec nevedeli predstaviť, že by si im ty mohol odpustiť…

Áno, iste, ale ako to mám vedieť? A skutočne je možné odpustiť, keď hriechy sú príliš ťažké…?

Áno! Vidím… to presahuje  ľudské pochopenie. Ani môj syn to nemohol urobiť  pri svojej obete na kríži.  Ja môžem všetko zmeniť,  stačí, ak si to úprimne želáš…

Ach ! Áno, konečne som pochopil zmysel jeho zvolania o pomoc : ” Otče, prečo si ma opustil?” Ten strašný pocit  ťažkého bremena, ktoré nemôže človek sám uniesť…

Dobre si to pochopil. Zver mi svoju neschopnosť odpustiť a ja to urobím za teba, ak o to požiadaš.

Vďaka Pane, že si ma oslobodil od tejto váhy. Táto vina ma dusila a bránila mi normálne žiť.

Vidíš aké je to jednoduché,  ak mi dôveruješ…! Ako sa teraz cítiš ?

Dobre, skutočne dobre!  Po pravde, nikdy som sa tak dobre necítil… Rozprávať sa s Bohom robí  skutočne dobre…..

Teraz dokončme modlitbu. Pokračuj…

„A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého…”

Výborne ! Urobím to, ale vyhýbaj sa situáciam, ktoré by ťa priviedli do pokušenia.

Čo tým chceš povedať ?

Nezostávaj v spoločnosti osôb, ktoré ťa vedú k špinavým, nečistým obchodom…  Zanechaj zlobu, nenávisť. To vedie len  na pochybné cesty… Nepoužívaj  také únikové cesty…

Nerozumiem ťa!

Ale rozumieš ! Už si mi to viackrát urobil. Dáš sa na pochybné cestičky a potom voláš  o pomoc.

Hanbím sa Pane, odpusť mi!

Prirodzene, odpúšťam ti! Vždy odpúšťam tomu, kto je pripravený tiež odpúšťať. Ale keď ma budeš znova volať,  spomeň si na našu konverzáciu, mysli na slová, ktoré mi hovoríš.  Teraz dokonči modlitbu…

Dokončiť?Ah, áno,”AMEN ! “

A čo znamená “Amen ” ?

Neviem. To je koniec modlitby.

Povieš AMEN, keď budeš súhlasiť so slovami, ktoré si vyslovil a keď budeš nasledovať moju vôľu plnením mojich prikázaní,  lebo AMEN znamená NECH SA TAK STANE, je to súhlas s tým, čo si práve povedal…

Ďakujem Pane, že si ma naučil túto modlitbu, a teraz ďakujem aj za to, že si mi ju vysvetlil…

Milujem všetky moje deti a teším sa z tých, keby chcú nájsť cestu z omylu, tých, ktorí sa chcú oslobodiť od hriechu. Žehnám ťa! Zostávaj v pokoji!


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: