Dáš mi darček? Dám Ti darček.


V súvislosti s týmto sloganom mi už dlhšiu dobu rezonuje myšlienka, že všade okolo sa všetko “darčekuje” (dávno pred tým ako na to dozrie čas) a na Toho, pre ktorého to všetko vlastne je, na Toho, ktorý ma “narodky” sa absolutne nemyslí a ani sa len nespomenie (ak nerátam jeho rôzne “ježiškovské” karikatúry…)
Do týchto mojich myšlienok mi prišiel jeden “emilovy” list. Tu je… 

… Ako dobre vieš, moje narodeniny sa blížia. Každý rok sa
koná oslava na moju počesť a myslím si, že tak bude aj tento rok. Počas
týchto dní veľa ľudí nakupuje
darčeky. Rozhlas a televízia vo svojich
reklamách na každom kroku upozorňujú svet na moje blížiace sa narodeniny. Je
krásne vedieť, že najmenej raz
ročne si niektorí ľudia na mňa spomenú…

Ako iste vieš, oslava mojich narodenín začala už pred
mnohými rokmi. Spočiatku ľudia chápali a boli vďační za všetko, čo som pre
nich urobil. Teraz sa zdá, že nik už nepozná skutočný dôvod osláv. Rodiny
a priatelia sú spolu, zabávajú sa, ale nepoznajú význam osláv.

Spomínam si, že aj vlani bola
usporiadaná takáto slávnosť na moju počesť. Slávnostná tabuľa bola plná
delikates, ovocia a rôznych maškŕt. Výzdoba bola vskutku fantastická
a všetko to dopĺňali nádherne zabalené darčeky. Chceš však niečo vedieť? Bol
som oslávenec, ale nebol som pozvaný…

Keď prišiel deň D, prišiel som, ale nechali ma vonku,
pred zabuchnutými dverami. A ja som tak veľmi chcel byť s nimi. Popravde,
neprekvapilo ma to, pretože v posledných rokoch všetci predo mnou
zatvárajú dvere. Nepozvaný, ale predsa som sa rozhodol potichučky vojsť.
Postavil som sa nebadane do rohu miestnosti a sledoval som. Všetci jedli,
pili, podaktorí aj opití, rozprávali oplzlé vtipy a nesmierne sa na
všetkom bavili. A naviac, keď do miestnosti vstúpil veľký tučný muž
oblečený v červenom s dlhou bielou bradou. Vyzeral ako opitý, sadol
si do kresla a všetky deti sa rozbehli k nemu, kričiac: „Santa Claus,
Santa Claus!“, akob
y táto oslava bola na jeho počesť!

O polnoci sa všetci začali objímať. Tak som
roztvoril svoju náruč čakajúc koho by som objal. A vieš čo? Nikto ma neprišiel
objať. Ľudia si začali rozdávať darčeky, otvárali ich plní očakávania. Keď už
boli všetky otvorené, nesmelo som sa obzrel, či tam snáď nebude aspoň jeden aj
pre mňa.  Veď ako by si sa cítil ty, keby
na tvojich narodeninách boli obdarovaní všetci okrem teba – oslávenca? Vtedy
som pochopil, že som nechcený, nepozvaný a preto som rýchle odišiel.

Každý
rok sa sviatok mojich narodenín zhoršuje. Ľ
udia pamätajú len na jedlo, pitie,
zábavu, ale na mňa akosi zabúdajú.
Bol by som rád, keby si mi tieto Vianoce dovolil vstúpiť do svojho života. Potešilo
by ma, keby si uznal skutočnosť, že pred vyše dvetisíc rokmi som prišiel
dobrovoľne na tento svet obetovať svoj život na kríži, aby som ťa zachránil.
Dnes, jediné čo chcem je, aby si tomu veril celým svojím srdcom.

Rád sa s tebou o niečo podelím. Keďže ma mnohí
nepozvali na svoje párty, budem mať svoju veľkú vlastnú grandióznu oslavu, akú
si nikto nevie predstaviť. Stále ešte prebiehajú prípravy. Dnes som poslal
mnoho pozvánok a toto je jedna z nich aj pre teba. Chcem vedieť, či
prídeš, aby som ti rezervoval miesto a napíšem tvoje meno zlatými
písmenami do veľkej knihy pozvaných… Budem na vás všetkých čakať na
tohtoročnej oslave… Uvidíme sa čoskoro … Milujem ťa!

 

Ježiš


One response to “Dáš mi darček? Dám Ti darček.

  • Majka

    Pravda… A keby len zháňanie za darčekmi… ale nám ženám musím pridať, že sa sústreďujeme viac na čistotu okien, pečenie upratovanie…

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: