Advent


Advent je radostné očakávanie príchodu Ježiša Krista. Má niekoľko úrovní:

Historický advent

Je očakávaním príchodu Mesiáša v Starom zákone. Po páde prvých rodičov Boh prisľúbil Záchrancu – Vykupiteľa. Tento prísľub vo vyvolenom národe neustále oživovali proroci. Ľud očakával Mesiáša, ktorý ich oslobodí z rímskeho otroctva, odstráni sociálnu nespravodlivosť, ujme sa biednych a nešťastných, privedie národ k Bohu. Boh tento prísľub vyplnil vo svojom Synovi pred 2 000 rokmi.

Liturgický advent

To, čo Boh prisľúbil a v svojom Synovi vyplnil si každoročne pripomíname v liturgickom slávení pred Vianocami. Zároveň sa však pripravujeme na príchod Ježiša Krista, ktorý príde znova na túto zem ako Kráľ neba i zeme. Vnímame takto nielen historickú, ale aj eschatologickú úroveň adventu.

Eschatologický advent

Eschatológia je náuka o dokonaní dejín ľudstva a celého sveta a Kristovom príchode na konci sveta. Tento príchod na konci časov majú sprevádzať rozličné znamenia. My máme dôverovať Bohu, lebo má vo svojich rukách osud každého z nás i celého sveta. On je naša záchrana.

Osobný advent

A je tu ešte jedna úroveň adventu, stretnutia s Kristom – osobná. Tá spočíva v tom, že každý z nás sa s ním stretne z tváre do tváre na konci svojho života. Preto máme byť vždy pripravení na možný príchod Ježiša Krista nielen na konci sveta, ale predovšetkým v hodine našej smrti, keď sa bude rozhodovať o našej večnosti.

Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého (440-461). Iný záznam o advente pochádza z Francúzska, kde koncil v meste Macon v r. 582 nariadil, aby sa príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po sviatku sv. Martina. Adventné obdobie v tejto forme zahrnovalo šesť nedieľ a malo pôstno – kajúcny charakter. Pápež Gregor I. Veľký (590-604) skrátil adventné obdobie na štyri nedele (symbolizujúce 4 000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja) a je pôvodcom adventných kázní v Bazilike Santa Maria Maggiore.

Svoju definitívnu formu nadobudol advent v 8. – 9. storočí. V r. 1362 Urban V. (1362-1370), ktorý aj po svojom zvolení za pápeža žil ako benediktínsky mních, zaviedol pre advent pôstne pravidlá.

História adventného venca
Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný a ktorý zároveň prichádza ako víťaz, ako kráľ a osloboditeľ. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista

Začiatkom 19. storočia, v roku 1808 sa narodil v Hamburgu Johann Henrich Wichern. Bol najstarším synom a mal ešte 7 súrodencov. Neskôr sa stal vychovávateľom a študoval teológiu, aby sa mohol stať evanjelickým pastorom. Johann H. Wichern potom pôsobil ako učiteľ v hamburskej nedeľnej škole. V túžbe postarať sa chudobných ľudí, sa rozhodol zriadiť predovšetkým pre chudobné a opustené deti útulok. Neskôr sa mu vďaka milodarom a tvrdej práci podarilo jeho plán zrealizovať. Dom nazval Drsný dom, v ktorom opustené deti pod jeho opaterou boli nielen ubytované, ale sa aj priúčali remeslu. Na základe neustálych otázok týchto detí, koľko dní ešte zostáva do Vianoc, sa rozhodol vyrobiť drevený veniec s 24 sviečkami – 19 tenšími, ktoré predstavovali všedné dni a 4 hrubšími sviečkami, symbolizujúcimi štyri adventné nedele.


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: