Cesta odpovedí

Úvodné zamyslenie

Znovu sa vydávame po ťažkej ceste za Kristovým krížom. Často si ju v mysli premeriavame a porovnávame. Možno už poznáme všetky zastavenia naspamäť, počuli sme najrôznejšie úvahy a predsa táto cesta nás niečím neustále púta, zastavuje a pýta sa nás: Nesúdiš sa? Ako si prijal svoj kríž? Stretáš sa so svojou matkou? Pomáha ti niekto? Ale pomáhaš aj ty? Tiež ťa v živote pripravili o veľa vecí? Aj ty padáš? A naučil si sa aj odpúšťať?…

Avšak krížová cesta je nielen plná otázok, ale aj odpovedí, je akýmsi spytovaním svedomia, toho svedomia, ktoré by sme niekedy najradšej nepočuli. Aj napriek všetkému, čo je teraz v tejto chvíli v nás, vstúpme na túto cestu a všímajme si nielen Krista, ale aj seba, kde by sme boli v tej chvíli my a čo by sme dokázali alebo nedokázali urobiť. Najskôr ho však poprosme tými známymi slovami:

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

I.Ježiš je odsúdený na smrť

K: Klaniame sa ti Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Vieme, ako tento súdny proces skončil – sudca neuspel a obžalovaný zomrel. Pokúsme sa však teraz nakrátko obnoviť ešte raz tento súdny proces a dovoľme Pilátovi položiť aj nám tú istú otázku, ktorú vtedy vyslovil: „Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?“ (Jn 18, 29)

Myslím si, že aj dnes by zaznelo na Ježišovu adresu tisíce žalôb:
Kde si bol, keď mi zomieralo moje dieťa?
Prečo si ma nevypočul, keď som ťa toľko prosil?
Vysvetli mi, ako sa môžeš pozerať na toľké utrpenie vo svete a nič proti nemu neurobíš?…
A do tohto dlhého zoznamu ľudských obvinení, by Pilát dodal svoju známu poslednú otázku: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?“ (Mt 27, 13)
A čo Ježiš?… Tak, ako vtedy, aj teraz by mlčal. Ale práve tá Ježišova nemá odpoveď nás akosi desí. Čo ak je to všetko inak, ako si myslíme? Čo ak na lavici obžalovaných má sedieť niekto iný? Či nesúdime spravodlivého? Naozaj by sme ho zobrali a ukrižovali ešte raz? Alebo si radšej od neho umyjeme ruky a nechceme mať s ním nič viac? V živote sa ešte veľakrát ocitneme na podobných súdnych procesoch, kde sudcom bude človek a obžalovaným Kristus. Sme pripravení mu robiť obhajcu alebo žalobcu?
Pauza…

Ježišu, ty sám si kedysi povedal, že keď nás pre tvoje meno budú súdiť, aby sme sa nestarali, čo v tej chvíli povieme, lebo to už nie my budeme hovoriť, ale Duch nášho Otca v nás prehovorí (por. Mt 10, 19-20). Posilni teda našu vieru vo chvíli, keď ťa budeme musieť vyznať pred svetom.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

II. Ješiš berie kríž na svoje plecia

K: Klaniame sa ti Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Po tom, čo Ježiša odviedli z vládnej budovy, aby ho zbičovali a ponížili, položili na jeho plecia kríž. Apoštol Ján nás upozorňuje, že „sám si niesol kríž“ (Jn 19, 17).
Až teraz začala skutočná cesta kríža. Niesol si nástroj umučenia i popravy. Dalo by sa však povedať, že v tej chvíli niesol na svojich pleciach smrť na Kalváriu. Vtedy takmer nikto netušil, že nie Ježiš bude ten, ktorý skončí, ale smrť. Smrť bude navždy zničená. Alebo ako to spieva cirkev Východu: Kristus smrťou smrť premohol!
Takto sa kríž stal nielen znakom víťazstva, ale aj znakom spásy pre všetkých.
Preto, ak máš kríž, máš znak spásy. Ak znášaš kríž, nesieš znak spásy. Ak berieš kríž, berieš na seba znak spásy. Ak kráčaš cestou bez Krista, kráčaš cestou krížovou,  ale s Kristom sa táto cesta stáva cestou Kristovou. ..
Pauza…

Ježišu, prosím ťa o silu nielen pre kríže dnešného, ale aj zajtrajšieho dňa.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

III. Ježiš prvý raz padá pod krížom

K: Klaniame sa ti Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Tento prvý pád sa dal očakávať. Nohy sa podlomili a ťažké drevo kríža Ježiša stiahlo na zem. Čo asi zaznievalo z úst ľudí?…

To je slaboch! A že Boží Syn – Mesiáš! Podvodník je to! Kto ho zdvihne? Pomôžte mu niekto, nech to nezdržuje!… A do týchto pokrikov zaznieva ostrý hvizd biča a tupý kopanec nohy človeka…

A čo prežívam vo chvíli pádu do hriechu ja? V tej chvíli sa totiž opakuje to isté, čo bolo pri Kristovom páde: vyprovokuje sa množstvo mučivých výčitiek, ktoré človeka trápia a doslova ho kopú, bičujú… Musím však vstať, takto sa ide k Otcovi…
Pauza…

Pri tomto zastavení ťa Ježišu, prosím, odpusť mi tie hriechy, ktoré mi dokážu veľmi rýchlo podlomiť kolená a ešte viac sťažiť kríž.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

IV. Ježiš sa stretá so svojou matkou

K: Klaniame sa ti Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

O tomto stretnutí Ježiša s matkou na krížovej ceste všetky štyri evanjelia mlčia. Logika lásky však hovorí, že v tomto sprievode smrti a života nesmela chýbať tá, ktorá stála pri ňom, nielen keď prichádzal na svet, ale aj keď z neho odchádzal.
A aké bolo vaše posledné stretnutie s matkou? Kedy to bolo? Pred hodinou? Nedávno? Alebo je tomu už niekoľko rokov?… Viete ešte, čo vám vtedy povedala? Alebo čo vám najčastejšie hovorila? Myslíte si, že keby videla váš život bola by spokojná?

Mamy sú veľmi starostlivé:

Zavolaj keď docestuješ, aby som bola spokojná! A kedy sa vrátiš? Máš všetko? Nechýba ti niečo? A buď dobrý!…

Takto nejako sa nám prihovára aj naša spoločná Matka  Mária:

Zavolaj, keď nevládzeš! Vráť sa ku mne, ak nevieš ako ďalej! A buď dobrý k tým, ku ktorým si poslaný!..
Táto chvíľka z krížovej cesty nám chce zdôrazniť, aké dôležité sú stretnutia tých, čo darujú život, s tými, ktorým život darovali…

Pauza…

Mária, prosím Ťa o ochranu pre mojich bratov a sestry, ale aj o ochranu a príhovor za ich matky a otcov.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

V. Šimon z Cyrény pomáha Ježišovi niesť kríž

K: Klaniame sa ti Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Mnohí si všimli túto pomoc muža z Cyrény. Evanjelista Marek však vynaložil ešte viac námahy a zistil, že ten „vracajúci sa muž z poľa“ bol manžel a otec dvoch synov, ktorým dal mená Alexander a Rúfus.

Ktovie, čo všetko Šimon doma rozprával, keď konečne po týchto ťažkých chvíľach vstúpil do svojho domu. Musel zmeniť svoje plány, zastaviť svoje kroky, darovať svoj čas i sily…

Niečo podobné sme už mali možnosť vo svojom živote zažiť aj my. Veď či sme už tiež nemuseli kvôli niekomu zmeniť svoje plány a svoje cesty? Či aj nás neprinútili okolnosti urobiť v živote niečo celkom iné, ako sme chceli urobiť? Tak, ako vtedy Šimon z Cyrény ani len netušil, komu pomáha, ani my sme si neuvedomovali, že vlastne v tej chvíli sme zmenili svoj plán podľa Božieho plánu, že sme neurobili to, čo sme chceli, ale to, čo chcel od nás Boh.
Pauza…

Pane, sme Ti vďační za všetkých, ktorí nám už toľkokrát povedali: Netráp sa, pomôžem ti! Prídem ťa pozrieť, porozprávame sa! Nepotrebuješ niečo? Zavolaj mi!

Pane, prosím Ťa tiež, pripomeň nám muža z Cyrény práve vo chvíľach, keď budeme chcieť zrýchliť krok, aby sme nevideli toho, kto práve od nás niečo potrebuje.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

VI. Veronika podáva Ježišovi šatku

K: Klaniame sa ti Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Skutok tejto ženy bol tak nepatrný, že si ho takmer nikto nevšimol.

Ak by sa mala táto Veronika vyhlásiť za nebeskú patrónku niekoho, určite by sa stala patrónkou všetkých tých, čo robia malé, nenápadné, dobré skutky, ale s veľkou láskou. Boh si totiž všimne a odmení každý dobrý skutok. Ani ten najmenší nie je zabudnutý. Lebo ako hovorí starozákonný Sirachovec (Sir 3, 34): „sám Boh hľadí na toho, kto koná dobro, pamätá na neho v budúcnosti a nájde oporu, až nadíde jeho úpadok“

Mnohokrát sme už počuli tú známu vetu: Dnes pomôžem ja tebe, zajtra ty mne. Navzájom si preukazujme službu lásky, ktorá má vychádzať najprv z môjho srdca, až potom ju môžem očakávať aj od iných.

Pauza…

Pane Ježišu! Tak, ako si nezabudol na Veronikin nepatrný prejav lásky, nezabúdaš ani na naše skutky. Daj, nech vždy myslíme na to, že čokoľvek urobíme, aj tomu najmenšiemu, robíme Tebe a pre Teba…

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

VII. Ježiš druhý raz padá pod krížom

K: Klaniame sa ti Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Keď sa človekovi niečo opakovane nedarí, stráca nervy. Možno aj tento druhý pád poniektorých vyviedol z rovnováhy a možno prelomil hrubé steny bezcitnosti a konečne vyvolal ľútosť.

Aj opakovaný hriech v nás môže vyvolať to isté. Spôsobí ešte väčšiu zlosť na seba, hnev na všetko, čo ho do takéhoto stavu doviedlo alebo môže vyvolať aj pocit ľútosti nad zopakovanou zradou Boha.

Problémom nie je pád, problémom je to ak nevstaneme. Pamätajme na to, že ak znovu padneme, znovu vstaňme! Ak budeme neustále padať, neustále musíme vstávať! Nebo je totiž za vstávanie z hriechu, nie za padanie. Nebo získame, iba ak vstaneme.
Pauza…

Pane Ježišu, stoj pri tých, ktorí stáť nevládzu. Podopri tých, ktorí neustále padajú, aby aj napriek svojej slabosti dokázali vstávať. Daruj nám skutočnú ľútosť v srdci teraz i v hodine našej smrti.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

VIII. Ježiš napomína plačúce ženy

K: Klaniame sa ti Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Keď sa lúči s týmto svetom milovaná bytosť , veríme, že odchádza pred Boha Otca, do krajšieho sveta, a predsa plačeme… Ale človek na smrteľnej posteli nezvykne lamentovať, vzlykať, či plakať – odchádza v tichosti.

Ktovie koľko žien takto dokázalo prejaviť svoje spolucítenie so Synom človeka. Aj nám dobre padne, ak dokáže niekto s nami spolucítiť, aj keď spolucítenie rany nelieči, iba ich zmierňuje.
Ježiš však neprijíma ani tento utišujúci prostriedok na rany, ale upriamuje pozornosť tam, kde rany môžu vznikať: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale samy nad sebou a nad svojimi deťmi“ (Lk 23, 28).
Ježiš nechcel, aby sme ho len ľutovali, ale skôr, aby sme ľutovali to, čo mu spôsobuje oveľa väčšiu bolesť a tým je náš hriech. Každý z nás veľmi dobre pozná rodisko svojho hriechu: vieme, kde sa rodí, kde rastie, aj kde nás premáha. Toto je to skutočné miesto plaču.
Pauza…

Pane Ježišu, daj nech vždy myslím na tú skutočnú príčinu tvojej bolesti.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

IX. Ježiš tretí raz padá pod krížom

K: Klaniame sa ti Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Koľkokrát sme si už museli vypočuť slová: Už trikrát som ti to povedal! Už trikrát som ťa upozornil! Už trikrát som ti odpustil!

Trikrát – je to veľa, a či málo? … Dobrého bude vždy málo a zlého bude vždy veľa. Trojka však nesmie byť pre nás posledným číslom na odpustenie. Nesmie byť ani poslednou príležitosťou niekomu pomôcť. A nesmie byť ani poslednou šancou na osobnú zmenu.

Koľké takéto situácie v živote človeka by nás veľmi radi o tom presvedčili, aby sme sa vzdali a viac sa už nenamáhali, dokonca, aby sme sa o to ani len nepokúšali – nevyliečiteľná choroba, životné sklamanie, neúspech, alebo smrť niekoho veľmi blízkeho…
Myslíme na toto zastavenie, ktoré ani zďaleka nebolo posledným. Dokážme ísť ďalej, aj keď to niekedy bude z posledných síl.

Pauza…

Pane Ježišu, pri tomto zastavení mi ukazuješ, že aj po treťom páde sa musí ísť ďalej. Pre Teba neexistuje žiadne číslo na odpustenie, pomoc, či zmenu. Ty poznáš v tomto smere iba jedno slovo: znovu…

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

X. Ježiša vyzliekajú z jeho šiat

K: Klaniame sa ti Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Vyzliekli ho. Teraz ho zbavili nielen kríža, ale všetkého, čo mal ešte na sebe. Potupili ho pred očami všetkých, pred tými, ktorí ho obdivovali, aj pred tými, ktorí ho nenávideli…

Podobná scéna sa opakuje aj v dnešných dňoch.  Človek vyzlečený nielen zo šiat, ale aj z dobrého mena, zo svojej cti, zo svojho majetku, či zamestnania, vyzlečený od svojej rodiny a najbližších.

Ešte stále chceme byť Kristovi podobní? On je ten, kto zakryje našu nahotu i chudobu, kto nám vráti dobré meno i chlieb. Verme, že všetko, čo sme stratili pre Krista a pre jeho evanjelium nám bude stonásobne vrátené.

Pauza…

Pane Ježišu pomôž nám, aby z jedného sme sa nedali nikdy vyzliecť – z viery v Boha! O toto Ťa prosme, aby sme tento Boží dar nikdy nestratili.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

XI. Ježiša pribíjajú na kríž

K: Klaniame sa ti Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Zastavenie, na ktoré sa len veľmi ťažko pozerá. Zastavenie, pri ktorom sa stratila aj tá posledná štipka ľudskosti. Zastavenie, ktoré zastavuje dych človeka. Je to skutočné zastavenie krížovej cesty. Ježišove ruky, ktoré uzdravovali choré telá, otvárali oči i uši, rozväzovali nemé jazyky, dokázali utíšiť more i vietor, brali do náručia deti a požehnávali ich, ale dokázali aj upliesť bič a vyhnať z chrám to, čo doňho nepatrilo. Najčastejšie sa však jeho ruky obracali k Otcovi v modlitbe…

Tento postoj prosiacich rúk si Ježiš zachoval aj na kríži. Ukrižovaný, prosiaci Ježiš, zomiera postojačky na kríži na troch klincoch od človeka…

A čo naše ruky? Čo sme nimi dokázali urobiť my? Ako často ich spíname, či dvíhame k modlitbe?

Pauza…

Pane Ježišu, dnes nemáš žiadne ruky, iba naše, aby sme konali Tvoju prácu. Nemáš nohy, len naše, aby sme ľudí priviedli na Tvoju cestu. Nemáš ústa, iba tie naše, aby sme ľuďom o Tebe hovorili. Nemáš inú pomoc, len našu, aby sme ľudí priviedli k Tebe.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

XII. Ježiš na kríži zomiera

K: Klaniame sa ti Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Tri hodiny takto visel na dreve kríža medzi nebom a zemou. Akoby na chvíľu nepatril ani zemi, ani nebu… Tri hodiny úplného odvrhnutia a potupenia… Tri hodiny zápasu s bolesťou a s blížiacou sa smrťou. Avšak počas týchto troch hodín postará sa o svoju matku a najmladšieho apoštola, otvorí nebo kajúcemu zločincovi na kríži, poprosí Otca o odpustenie pre všetkých a odovzdá mu svojho ducha.

Smrť si človek nevyberá, ani miesto, ani čas. Denne zomierajú státisíce ľudí – starí i mladí, chorí i zdraví, starci i niekoľkodňové deti… Aký život, taká smrť – to sú slová sv.Augustína. Ak bol život s Kristom, aj smrť bude s Kristom,… aj keby v tej chvíli nikto z ľudí pri nás nestál. Dôležité je, aby on tam stál…

Pauza…

Pane, aj keď sa zdá, že na kríži si už nič nemohol urobiť, urobil si toho veľmi veľa. V odpúšťaní Ti nezabránili ani klince. Toto je veľká lekcia z kríža pre nás, že odpustiť sa dá vždy. Dokonca aj na kríži a zvlášť na tom, na ktorý nás dostali druhí.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

XIII. Ježiša skladajú z kríža

K: Klaniame sa ti Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Zložili dobité a priklincované Ježišovo telo. Toto už bola chvíľa bez bolesti. Bolesť však cítia tí, čo stáli okolo neho: jeho matka Mária, sestra jeho matky, Ján, Mária Magdaléna, Salome, Nikodém, Jozef Arimatejský…
Ale boli aj takí, ktorí si s Ježišovým posledným výdychom tiež zhlboka vydýchli. Akoby im padol kameň zo srdca. Netušili však, že ten skutočný kameň ešte iba o pár dni padne a oni budú musieť znovu rozdychávať jeho prítomnosť. ..
Aj v tejto chvíli mnohých na tomto svete skladajú z ich krížov. Dotrápili ich nevyliečiteľné choroby, ukrutné bolesti, ale aj rany, ktoré nikto nevidel, lebo boleli v skrytosti, kdesi v srdci. Toto zastavenie je plné tichej bolesti. Je pre tých, ktorí druhých skladajú z krížov života, aby sa zamysleli, kto to vlastne medzi nimi trpel a dopĺňal na svojom tele to, čo ešte chýbalo Kristovmu utrpeniu…

Pauza…

Pane, pri tomto zastavení si chceme uvedomiť, že zložením z kríža nemáme zložiť svoju vieru, ale máme veriť vo vzkriesenie tela a život večný.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

XIV. Ježiša pochovávajú

K: Klaniame sa ti Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Všetko raz skončí v hrobe. Takto môže hovoriť len ten, kto ďalej nedovidí, iba do zeme. Ježišov prázdny hrob je pre nás dvojakou správou: dobrou aj zlou.

Dobrou pre tých, ktorí v neho nielen verili, ale aj žili tak, aby sa s Ním mohli stretnúť a zaujať miesto, ktoré má pre nich pripravené od vekov.

Ale je aj  zlou správou pre tých, ktorí aj keď ho v celom svojom živote popierali, raz sa s Ním predsa budú musieť stretnúť. Aké to bude stretnutie?… Nechajme to na Krista. Teraz je dôležité, aby sme zostávajúcu cestu k vlastnému hrobu prežili čo najlepšie, aby tá ďalšia – z hrobu, bola radostným zvítaním sa s tým, ktorý je našou Cestou, Pravdou i Životom…

Pauza…

Pane Ježišu, od Tvojej smrti a zmŕtvychvstania Ťa neustále hľadáme, utekáme k Tvojmu prázdnemu hrobu. A Ty? Ty si na naše prekvapenie medzi nami s darom svojho zmŕtvychvstania – pokojom.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

ZÁVER

Vďaka Ti, Pane, za tento čas prežitý s Tebou. Je znakom našej odovzdanosti Tebe i dôkazom toho, že Ťa chceme nasledovať.

Zisťujeme, že Tvoja životná cesta je dosť podobná tým našim. Dal si nám príklad, ako po nich máme kráčať. Daj nám k tomu potrebnú silu. Chceme Ťa tiež prosiť o trpezlivosť s krížom… o pomoc Šimonovu… o odvahu Veronikinu… o Tvoju Matku pri kríži … a o vytrvalosť až na Kalváriu života, aby našim koncom nebol hrob, ale vzkriesenie k novému životu s Tebou.

NA ÚMYSEL SV. OTCA

Otčenáš, … Zdravas Mária, … Sláva Otcu…